Hospodárska politika: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Hospodárska politika''' je označenie pre štátne zásahy (zásady štátnych inštitúcií) do [[ |
'''Hospodárska politika''' je označenie pre štátne zásahy (zásady štátnych inštitúcií) do [[hospodárstvo|hospodárstvo]]. Je charakterizovaná určitou hierachiou sledovaných cieľov a voľbou nástrojov na dosiahutie týchto cieľov. |
||
Hospodárska politika štátu – vlády vychádza jednak z ekonomickej teórie, a jednak zo záujmu voličov. Každá vláda musí vytvoriť určitý rámec, zákony, záväzné pravidlá pre konanie subjektov, a tak vytvoriť zdravé konkurenčné miesto. |
Hospodárska politika štátu – vlády vychádza jednak z ekonomickej teórie, a jednak zo záujmu voličov. Každá vláda musí vytvoriť určitý rámec, zákony, záväzné pravidlá pre konanie subjektov, a tak vytvoriť zdravé konkurenčné miesto. |
||
| Riadok 23: | Riadok 23: | ||
*[[Konjunkturálna politika]] |
*[[Konjunkturálna politika]] |
||
*[[Štrukturálna politika]] |
*[[Štrukturálna politika]] |
||
==Pozri aj== |
|||
[[Štátne zásahy do trhovej ekonomiky]] |
|||
[[Category:Ekonómia a ekonomika]] |
[[Category:Ekonómia a ekonomika]] |
||
Verzia z 01:34, 2. marec 2005
Hospodárska politika je označenie pre štátne zásahy (zásady štátnych inštitúcií) do hospodárstvo. Je charakterizovaná určitou hierachiou sledovaných cieľov a voľbou nástrojov na dosiahutie týchto cieľov.
Hospodárska politika štátu – vlády vychádza jednak z ekonomickej teórie, a jednak zo záujmu voličov. Každá vláda musí vytvoriť určitý rámec, zákony, záväzné pravidlá pre konanie subjektov, a tak vytvoriť zdravé konkurenčné miesto.
Nositeľmi hospodárskej politiky sú parlament, vláda, súdnictvo a centrálna banka.
Ciele hospodárskej politiky
- nízka nezamestnanosť
- cenová stabilita
- nízka inflácia
- rovnováha platobnej bilancie
- pravidelné rozdeľovanie dôchodkov
- ekonomický rast
Nástroje hospodárskej politiky
Sú to najmä štátny rozpočet, regulácia množstva peňazí v obehu, regulácia úrokovej miery a kurzu meny, zásahy do tvorby dôchodkov, prerozdeľovanie a legilatíva.
Delíme ich na:
- kvantitatívne – efekt možno vopred vyčísliť napr. DPH
- kvalitatívne – systémové nástroje napr. reforma celého daňového systému