Samuel Libai (1755 – 1818): Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace Značky: bez zdroja vizuálny editor |
||
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
'''Samuel Libai starší,''' alebo '''Samuel Libay st.''' (1755 – 1818) bol slovenský zlatník, evanjelického náboženstva. |
'''Samuel Libai starší,''' alebo '''Samuel Libay st.''' (1755 – 1818) bol slovenský zlatník, evanjelického náboženstva. |
||
'''Životopis''' |
|||
⚫ | Samuel Libay starší, získal znalosti zlatníckeho remesla v Novom Meste u zlatníckeho majstra Martina Hofmana, ktorý sa spomína v meste v rokoch 1768 – 1774. Po vyučení odišiel v roku 1779 do Modry, kde sa v mestských archívnych dokumentoch prvýkrát spomína o rok neskôr, a to v roku 1780. Ako zlatník bol Samuel Libay vedený v administratívnych zápisoch prvý – a jediný – raz v roku 1788. Je to zároveň aj posledný rok, kedy rodina žila v Modre. Počas 9-ročného pôsobenia v Modre môžeme usúdiť, že sa Samuel Libay st. v meste nemienil usadiť natrvalo, pretože si neotvoril zlatnícku dielňu, kde by bol mohol pôsobiť ako majster. Jeho časté sťahovania sú dokladom, že remeslo vykonával iba „súkromne“, s výnimkou posledného roka. |
||
⚫ | Samuel Libay starší, získal znalosti zlatníckeho remesla v Novom Meste u zlatníckeho majstra Martina Hofmana, ktorý sa spomína v meste v rokoch 1768 – 1774. Po vyučení odišiel v roku 1779 do Modry, kde sa v mestských archívnych dokumentoch prvýkrát spomína o rok neskôr, a to v roku 1780. Ako zlatník bol Samuel Libay vedený v administratívnych zápisoch prvý – a jediný – raz v roku 1788. Je to zároveň aj posledný rok, kedy rodina žila v Modre. Počas 9-ročného pôsobenia v Modre môžeme usúdiť, že sa Samuel Libay st. v meste nemienil usadiť natrvalo, pretože si neotvoril zlatnícku dielňu, kde by bol mohol pôsobiť ako majster. Jeho časté sťahovania sú dokladom, že remeslo vykonával iba „súkromne“, s výnimkou posledného roka. |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
'''Rodina''' |
|||
⚫ | |||
V Modre sa Samuel Libay st. prvý raz oženil s Justínou Echtach. Manželom sa 11. júla 1779 narodila dcéra ''Zuzana'', ktorá po šiestich dňoch zomrela. Po smrti dcéry náhle zomrela 13. augusta 1779 aj Samuelova manželka Justína. Mladý 24-ročný vdovec sa ešte v tom istom roku oženil a za manželku si 22. novembra 1779 vzal Alžbetu Rázgovú. Manželia mali spolu desať detí (šesť dcér a štyroch synov – traja z nich sa stali zlatníkmi), z ktorých sa v Modre narodili: |
|||
⚫ | |||
'' |
*''Katarína'' ''Libay'' |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
*''Mária Alžbeta Libay'' |
|||
⚫ | |||
''Anna Rozália'' ''Libay'' |
|||
'' |
* ''Michal Libay'' |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
Otec rodiny Samuel Libay, st., zomrel v Pezinku 3. novembra 1818 vo veku šesťdesiattri rokov. |
Otec rodiny Samuel Libay, st., zomrel v Pezinku 3. novembra 1818 vo veku šesťdesiattri rokov. |
||
'''Literatúra''' |
|||
* GLOCKO, Filip: ''Dielo zlatníka Samuela Libaya v zbierkach Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici.'' In: MUZEUM, ročník LXII. 2/2016, ISSN 0027 – 5263. |
|||
* GLOCKO, Filip: ''Samuel Libay a busta cisára Františka I. (Život a prvé veľké dielo banskobystrického zlatníka Samuela Libaya)''. In: ACTA HISTORICA NEOSOLIENSIA, 19/2, 2016, ISSN 1336 – 9148. |
|||
* GLOCKO, Filip: ''SAMUEL LIBAY (1782 – 1866) Slávny banskobystrický zlatník a strieborník.'' In: Radničné noviny mesta Banská Bystrica, ročník XII., číslo 10., október 2018. |
|||
* GLOCKO, Filip: ''Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka.''Banská Bystrica, Stredoslovenské múzeum, 2018, <nowiki>ISBN 978-80969866-7-5</nowiki> |
|||
* JURKOVIČ, Emil: ''Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica.'' Vydalo OZ Pribicer – 1. banskobystrická vzdelávacia a kultúrna spoločnosť pre Mesto Banská Bystrica. Banská Bystrica, Tlačiarne BB 2005, <nowiki>ISBN 80-969366-2-X</nowiki> |
|||
* MIHALIK, Sándor: ''Beszterczebányai ötvösök a XV – XIX. században''. In: Múzeumi és könyvtári értesítő. |
|||
* SKLENKA, Vladimír: ''Samuel Libay''. In: Pamätihodnosti mesta Banská Bystrica 1. Vydalo Mesto Banská Bystrica 2012. <nowiki>ISBN 978-80-971174-5-0</nowiki>. |
|||
* ŠIŠMIŠ, Milan: ''K otázke pôvodu zlatníckej rodiny Libayovcov''. In: Vlastivedný časopis 1, ročník XXXVI.,1987. |
|||
* TORANOVÁ, Eva: ''Samuel Libay, banskobystrický zlatník 19.storočia''.In: Vlastivedný časopis 1, ročník XII.,1963. |
|||
* TORANOVÁ, Eva: ''Z dejín a technológie zlatníctva na Slovensku''. In: Vlastivedný časopis 4, ročník XIV.,1965. |
|||
* TORANOVÁ, Eva: ''Výrobky domácich zlatníkov a pamiatky zlatníckych cechov v zbierkach slovenských múzeí'', Obzor Martin, 1968. |
|||
* TORANOVÁ, Eva: ''Goldschmiedekunst in der Slowakei'', Tatran Bratislava 1975. |
|||
* TORANOVÁ, Eva: ''Zlatníctvo na Slovensku'', Neografia Martin, Tatran Bratislava 1983. |
|||
* TORANOVÁ, Eva: ''Goldschmiedekunst in der Slowakei'', Tatran Bratislava 1983, s. 12 – 14,. |
|||
* ŽILÁK, Ján: ''Genealógia zlatníckeho rodu Libayovcov z Banskej Bystrice.'' In: Banská Bystrica. Historicko-etnologické štúdie 1. [Zostavila]: Bitušíková, Alexandra. Banská Bystrica, Inštitút sociálnych a kultúrnych štúdií – Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici 2000. <nowiki>ISBN 80-8055-324-6</nowiki>, s. 74 – 94. |
|||
* ŽILÁK, Ján: ''Genealógia zlatníckeho a strieborníckeho rodu Libayovcov.'' In: Medzinárodný seminár – Európske ložiská striebra a vplyvy ich ťažby na životné prostredie SBM Banská Štiavnica 2002, <nowiki>ISBN 80-88924-23-5</nowiki>, s. 113 – 124. |
|||
<br /> |
<br /> |
Verzia z 19:34, 9. august 2019
Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. Pomôž Wikipédii tým, že ho vhodne vylepšíš, alebo rozšíriš. Pozri si kritériá na minimálny článok, inšpiráciu môžeš nájsť aj v radách štylistickej príručky, prípadne v diskusii k článku. Neodstraňuj túto šablónu ak nedošlo k podstatnému vylepšeniu článku. Ak si článok založil, odstránenie šablóny prenechaj inému redaktorovi. Ak nebude tento článok do 14 dní prijateľne upravený, bude pravdepodobne zmazaný. Preto buďte pri úprave smelí! Dátum označenia je 9. 8. 2019, k zmazaniu dôjde 23. 8. 2019. Ak si umiestnil/a túto šablónu do článku, vyhľadaj autora v histórii článku a vlož na jeho diskusnú stránku oznam: {{Urgentne upraviť autor|Samuel Libai (1755 – 1818)}} --~~~~ |
Samuel Libai starší, alebo Samuel Libay st. (1755 – 1818) bol slovenský zlatník, evanjelického náboženstva.
Životopis
Samuel Libay starší, získal znalosti zlatníckeho remesla v Novom Meste u zlatníckeho majstra Martina Hofmana, ktorý sa spomína v meste v rokoch 1768 – 1774. Po vyučení odišiel v roku 1779 do Modry, kde sa v mestských archívnych dokumentoch prvýkrát spomína o rok neskôr, a to v roku 1780. Ako zlatník bol Samuel Libay vedený v administratívnych zápisoch prvý – a jediný – raz v roku 1788. Je to zároveň aj posledný rok, kedy rodina žila v Modre. Počas 9-ročného pôsobenia v Modre môžeme usúdiť, že sa Samuel Libay st. v meste nemienil usadiť natrvalo, pretože si neotvoril zlatnícku dielňu, kde by bol mohol pôsobiť ako majster. Jeho časté sťahovania sú dokladom, že remeslo vykonával iba „súkromne“, s výnimkou posledného roka.
Rodina
V Modre sa Samuel Libay st. prvý raz oženil s Justínou Echtach. Manželom sa 11. júla 1779 narodila dcéra Zuzana, ktorá po šiestich dňoch zomrela. Po smrti dcéry náhle zomrela 13. augusta 1779 aj Samuelova manželka Justína. Mladý 24-ročný vdovec sa ešte v tom istom roku oženil a za manželku si 22. novembra 1779 vzal Alžbetu Rázgovú. Manželia mali spolu desať detí (šesť dcér a štyroch synov – traja z nich sa stali zlatníkmi), z ktorých sa v Modre narodili:
- Katarína Libay
- Samuel Libay, neskôr vychýrený banskobystrický zlatník a strieborník.
- Anna Libay
- Ján Libay, vyučil sa za zlatníka a neskôr sa stal zakladateľom banskoštiavnickej vetvy.
- Mária Alžbeta Libay
Do Pezinka sa Libayovci presťahovali v roku 1788, kde bývali v dome pod poradovým číslom 30, čo bola bývalá kúria Mednyanszkých. V Pezinku pribudli do rodiny nasledovné deti:
- Michal Libay
- Zuzana Libay
- Anna Rozália Libay
- Mária Alžbeta Libay
- Pavol Libay, stal sa z neho zlatník a neskôr zakladateľ rimavskosobotskej vetvy.
Otec rodiny Samuel Libay, st., zomrel v Pezinku 3. novembra 1818 vo veku šesťdesiattri rokov.
Literatúra
- GLOCKO, Filip: Dielo zlatníka Samuela Libaya v zbierkach Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. In: MUZEUM, ročník LXII. 2/2016, ISSN 0027 – 5263.
- GLOCKO, Filip: Samuel Libay a busta cisára Františka I. (Život a prvé veľké dielo banskobystrického zlatníka Samuela Libaya). In: ACTA HISTORICA NEOSOLIENSIA, 19/2, 2016, ISSN 1336 – 9148.
- GLOCKO, Filip: SAMUEL LIBAY (1782 – 1866) Slávny banskobystrický zlatník a strieborník. In: Radničné noviny mesta Banská Bystrica, ročník XII., číslo 10., október 2018.
- GLOCKO, Filip: Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka.Banská Bystrica, Stredoslovenské múzeum, 2018, ISBN 978-80969866-7-5
- JURKOVIČ, Emil: Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica. Vydalo OZ Pribicer – 1. banskobystrická vzdelávacia a kultúrna spoločnosť pre Mesto Banská Bystrica. Banská Bystrica, Tlačiarne BB 2005, ISBN 80-969366-2-X
- MIHALIK, Sándor: Beszterczebányai ötvösök a XV – XIX. században. In: Múzeumi és könyvtári értesítő.
- SKLENKA, Vladimír: Samuel Libay. In: Pamätihodnosti mesta Banská Bystrica 1. Vydalo Mesto Banská Bystrica 2012. ISBN 978-80-971174-5-0.
- ŠIŠMIŠ, Milan: K otázke pôvodu zlatníckej rodiny Libayovcov. In: Vlastivedný časopis 1, ročník XXXVI.,1987.
- TORANOVÁ, Eva: Samuel Libay, banskobystrický zlatník 19.storočia.In: Vlastivedný časopis 1, ročník XII.,1963.
- TORANOVÁ, Eva: Z dejín a technológie zlatníctva na Slovensku. In: Vlastivedný časopis 4, ročník XIV.,1965.
- TORANOVÁ, Eva: Výrobky domácich zlatníkov a pamiatky zlatníckych cechov v zbierkach slovenských múzeí, Obzor Martin, 1968.
- TORANOVÁ, Eva: Goldschmiedekunst in der Slowakei, Tatran Bratislava 1975.
- TORANOVÁ, Eva: Zlatníctvo na Slovensku, Neografia Martin, Tatran Bratislava 1983.
- TORANOVÁ, Eva: Goldschmiedekunst in der Slowakei, Tatran Bratislava 1983, s. 12 – 14,.
- ŽILÁK, Ján: Genealógia zlatníckeho rodu Libayovcov z Banskej Bystrice. In: Banská Bystrica. Historicko-etnologické štúdie 1. [Zostavila]: Bitušíková, Alexandra. Banská Bystrica, Inštitút sociálnych a kultúrnych štúdií – Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici 2000. ISBN 80-8055-324-6, s. 74 – 94.
- ŽILÁK, Ján: Genealógia zlatníckeho a strieborníckeho rodu Libayovcov. In: Medzinárodný seminár – Európske ložiská striebra a vplyvy ich ťažby na životné prostredie SBM Banská Štiavnica 2002, ISBN 80-88924-23-5, s. 113 – 124.