Spoluhláska: Rozdiel medzi revíziami

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
{{pracuje sa}}
'''Spoluhláska''' alebo '''konsonant''' je [[hláska]], ktorá:
'''Spoluhláska''' alebo '''konsonant''' je [[hláska]], ktorá:
* z fyziologického hľadiska: je tvorená prechodom vzduchového prúdu rečovými ústrojmi tak, že premáha rozličné prekážky
* z fyziologického hľadiska: je tvorená prechodom vzduchového prúdu rečovými ústrojmi tak, že premáha rozličné prekážky
Riadok 5: Riadok 6:


== Slovenčina ==
== Slovenčina ==

===Zoznam a transkripcia ===
===Zoznam a transkripcia ===
====Spoluhlásky v pravom slova zmysle (=spoluhláskové zvuky) ====
====Spoluhlásky v pravom slova zmysle (=spoluhláskové zvuky) ====
V slovenčine sa vyskytujú nasledujúce spoluhlásky v pravom slova zmysle (t.j. spoluhláskové zvuky). Uvedené sú tu hlásky, príp. alofóny (nie fonémy, ani grafémy):<ref>{{harvbz|Kráľ|2009|St=38}}</ref><ref name="pavlik-2004_87-109">{{Harvbz|Pavlík|2004|Sst=87–109}}</ref>
V slovenčine sa vyskytujú nasledujúce spoluhlásky v pravom slova zmysle (t.j. spoluhláskové zvuky). Uvedené sú tu hlásky, príp. alofóny (nie fonémy, ani grafémy):<ref>{{harvbz|Kráľ|2009|St=38}}</ref><ref name="pavlik-2004_87-109">{{Harvbz|Pavlík|2004|Sst=87–109}}</ref>

{| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:12px; line-height:1.4em; margin:0; width:100%" border="1"
{| class="wikitable"|font-size:12px|
|-
|-
! colspan=3|hláska
! style="text-align:left; width:12em; font-size:10px" | Tradičný prepis
! rowspan=2|zodpovedajúce písmeno (príklad)
| p || b || <s>m</s> || u || f || w || m || v || t || d || n || s || z || ȵ || c || ʒ || š || ž || č || ǯ || r || l || r̥ || l̥ || ŕ̥ || ĺ̥ || ť || ď || ň || ľ || j || ĭ || k || g || ŋ || x || ɣ || <s>n</s> || h
|-
! slovenská transkripcia
! základná transkripcia<br> podľa [[Medzinárodná fonetická |IPA]]<br>
! špecifickejšia transkripcia<br> podľa IPA
|-
| [b]
| [b]
| [b]
| b (baran), c (vstúpme)
|-
| [c]
| [t͡s](=[t͜s], [ts])
| [t̻&#865;s̻] (=[t̻&#860;s̻],[t̻s̻])
| c (cena), dz (prechádzka)
|-
| [č](=[ç])
| [t͡ʃ] (=[t͜ʃ],[tʃ])
| [t&#826;&#865;ʃ̺](=[t&#826;&#860;ʃ̺],[t&#826;ʃ̺] )
| č (čakať), dž (imidž)
|-
| [d]
| [d]
| [d̻]
| d (dom), t (kliatba)
|-
| [ď] (=[dˇ],[ḑ],[ᶁ],[d,])
| [ɟ] <br>(''in.'' [d<sup>j</sup>])
| [ɟ] <br>(''in.'' [d̻<sup>j</sup>],[d<sup>j3</sup>],[d̻<sup>j3</sup>], ≈[ɟ<sup>j-1</sup>])
| ď (ďakujem), d (desať), ť (desaťročie)
|-
| [ʒ] (=[d͡z])
| [d͡z](=[d͜z],[dz])
| [d̻&#865;z̻](=[d̻&#860;z̻],[d̻z̻])
| dz (hádzať), c (hocako)
|-
| [ǯ] (=[d͡z&#806;])
| [d͡ʒ] (=[d͜ʒ],[dʒ])
| [d&#826;&#865;ʒ̺] (=[d&#826;&#860;ʒ̺],[d&#826;ʒ̺] )
| dž (džem), č (liečba)
|-
| [f]
| [f]
| [f]
| f (farba), v (včela)
|-
| [<span style="font-family:Georgia; font-size:110%;">g</span>] (=[g])
| [ɡ] (=[<span style="font-family:Georgia; font-size:110%;">g</span>])
| [ɡ] (=[<span style="font-family:Georgia; font-size:110%;">g</span>])
| g (guma), k (kde), q (Rafiq budí)<br>sčasti: X (exil)
|-
| [h] (=[ɦ])
| [ɦ]
| [ɦ]
| h (noha), ch (výťah)
|-
| [x]
| [x]
| [x]
| ch (chata)
|-
| [ɣ]
| [ɣ]
| [ɣ]
| ch (achjaj), h (bohvie)
|-
| [j]
| [j]
| [j]
| j (jama)
|-
| [(j)](=[/j/], [j])
| [ʝ]
| [ʝ]
| j (prijímať)
|-
| [ĭ](=[ǐ],[i̯])
| [j&#798;] (≈[ĭ&#798;]≈[ɪ̯])
| [j&#798;] (≈[ĭ&#798;]≈[ɪ̯])
| j (kraj), i (detail)
|-
| [k]
| [k]
| [k]
| k (ruka), g (mozog), <br>sčasti: q (tequila, status quo), x (taxi)
|-
| [l]
| [l]
| [l̺]
| l (lampa)
|-
| [l̥]
| [l&#809;]
| [l&#809;&#826;]
| l (vlk)
|-
| [ĺ] (=[l:], [ĺ&#805;])
| [lː] (=[l&#809;ː])
| [l&#809;&#826;ː]
| ĺ (vĺča)
|-
| [ľ] (=[lˇ],[ļ],[ᶅ],[l,])
| [l<sup>j</sup>] ''al.'' [ʎ] (''in.'' [l<sup>j</sup>])
| [l̺<sup>j</sup>](=[l<sup>j1</sup>],[l̺<sup>j1</sup>]) ''al.'' [ʎ] (''in.'' [l<sup>j3</sup>],[l̺<sup>j3</sup>])
| ľ (veľa), l (lesný)
|-
| [m]
| [m]
| [m]
| m (mama), n (hanba)
|-
| [<strike>m</strike>] (=[ɱ])
| [ɱ]
| [ɱ]
| m (amfiteáter)
|-
| [n]
| [n]
| [n̺]
| n (nos)
|-
| [ȵ] <br>(=[n̥], [<strike>n</strike>]{{#tag:ref|[<strike>n</strike>] je tu uvedené preto, lebo [ȵ](IPA [n&#798;]) a [<strike>n</strike>] (IPA [ŋ&#798;]) sa niekedy (najmä v starších textoch) považujú za jednu hlásku, ktorá sa označuje [<strike>n</strike>].|group=pozn}})
| [n&#798;]
| [n&#827;&#798;]
| n (banský)
|-
| [ŋ]
| [ŋ]
| [ŋ]
| n (banka)
|-
| [<strike>n</strike>]
| [ŋ&#798;](=[ɰ̃])
| [ŋ&#798;](=[ɰ̃])
| n (melanchólia)
|-
| [ň] (=[ņ],[ᶇ],[n,])
| [ɲ] <br>(''in.'' [n<sup>j</sup>])
| [ɲ] <br>(''in.'' [n̻<sup>j</sup>],[n<sup>j3</sup>], [n̻<sup>j3</sup>])
| ň (ňuchať), n (nebo)
|-
| [p]
| [p]
| [p]
| p (para), b (dub)
|-
| [r]
| [ɾ]
| [ɾ&#826;]
| r (rak)
|-
| [r̥]
| [r]([r̩])
| [r̩&#826;]
| r (krmivo)
|-
| [ŕ] (=[r:], [ŕ&#805;])
| [rː] (=[r̩ː])
| [r̩&#826;ː]
| ŕ (vŕba)
|-
| [s]
| [s]
| [s̻]
| s (sen), z (bozk) <br>sčasti: x (taxi)
|-
| [š]
| [ʃ]
| [ʃ̺]
| š (šanca), ž (krádež)
|-
| [t]
| [t]
| [t̻]
| t (tabuľa), d (podkova)
|-
| [ť] (=[tˇ],[ţ],[ƫ],[t,])
| [c] <br>(''in.'' [t<sup>j</sup>])
| [c] <br>(''in.'' [t̻<sup>j</sup>],[t<sup>j3</sup>],[t̻<sup>j3</sup>], ≈[c<sup>j-1</sup>])
| ť (ťava), ď (loďka), t (teplý)
|-
| [w]
| [v]
| [v]
| v (vdova), f (šéfredaktor) <br>sčasti: q (status quo)
|-
| [v]
| [ʋ]
| [ʋ]
| v (slovo), w (watt)
|-
| [ŭ] (= [ǔ],[u̯])
| [w] (≈[ŭ&#798;]≈[ʊ̯ ])
| [w] (≈[ŭ&#798;]≈[ʊ̯ ])
| v (dav), u (peknou), w (cowboy)
|-
| [z]
| [z]
| [z̻]
| z (zima), s (prosba) <br>sčasti: X (exil)
|-
| [ž]
| [ʒ]
| [ʒ̺]
| ž (život), š (nášho)
|-
|-
! style="text-align:left; font-size:10px" | IPA prepis
| {{ipa2|p|}} || {{ipa2|b|}} || {{ipa2|m|}} || {{ipa2|w|}} || {{ipa2|f|}} || {{ipa2|v|}} || {{ipa2|ɱ|}} || {{ipa2|ʋ|}} || {{ipa2|t̻|}} || {{ipa2|d̻|}} || {{ipa2|n|}} || {{ipa2|s̻|}} || {{ipa2|z̻|}} || {{ipa2|n̻|}} || {{ipa2|ʦ̻|}} || {{ipa2|ʣ̻|}} || {{ipa2|ʃ̺|}} || {{ipa2|ʒ̺|}} || {{ipa2|ʧ̺|}} || {{ipa2|ʤ̺|}} || {{ipa2|ɾ̺|}} || {{ipa2|l|}} || {{ipa2|r̺̍|}} || {{ipa2|l̺|}} || {{ipa2|r̺̍ː|}} || {{ipa2|l̺ː|}} || {{ipa2|c|}} || {{ipa2|ɟ|}} || {{ipa2|ɲ|}} || {{ipa2|ʎ|}}/{{ipa2|l̺ʲ|}} || {{ipa2|j|}}/{{ipa2|ʝ|}} || {{ipa2|ȷ|}} || {{ipa2|k|}} || {{ipa2|g|}} || {{ipa2|ŋ|}} || {{ipa2|x|}} || {{ipa2|ɣ|}} || {{ipa2|ŋ|}} || {{ipa2|ɦ|}}
|}
|}

====Spoluhláskové grafémy ====
====Spoluhláskové grafémy ====
Spisovná slovenčina používa tieto spoluhláskové grafémy (spoluhláskové písmená): b, c, č, d, ď, dz, dž, f, g, h, ch, j, k, l, ľ, ĺ, m, n, ň, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, v, w, x, z, ž.
Spisovná slovenčina používa tieto spoluhláskové grafémy (spoluhláskové písmená): b, c, č, d, ď, dz, dž, f, g, h, ch, j, k, l, ľ, ĺ, m, n, ň, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, v, w, x, z, ž.
Riadok 30: Riadok 234:
|- style="font-size:10px"
|- style="font-size:10px"
!  
!  
! colspan="2" | bilabiálne <br>(= obojperné,<br>pernoperné)
! colspan="2" | bilabiálne <br>(= oboj-<br>perné,<br>perno-<br>perné)
! colspan="2" | labiodentálne<br>(= pernozubné)
! colspan="2" | labio-<br>dentálne<br>(= perno-<br>zubné)
! colspan="3" | prealveolárne<br>(= predoďasnové,<br>alveolárne <small>v užšom zmysle</small>,<br>ďasňové <small>v užšom zmysle</small>)
! colspan="3" | pre-<br>alveolárne<br>(= predo-<br>ďasnové,<br>alveolárne <small>v už. zmysle</small>,<br>ďasňové <small>v už. zmysle</small>)
! colspan="4" | postaveolárne <br>(= zadoďasnové)
! colspan="4" | post-<br>aveolárne <br>(= zadoďasnové)
! colspan="3" | palatálne <br>(= tvrdopodnebné,<br>predopodnebné,<br>mäkké)
! colspan="3" | palatálne <br>(= tvrdo-<br>podnebné,<br>predo-<br>podnebné,<br>mäkké)
! colspan="2" | velárne <br>(=mäkkopodnebné,<br>zadopodnebné)
! colspan="2" | velárne <br>(=mäkko-<br>podnebné,<br>zado-<br>podnebné)
! laryngálne <br>(=hrtanové)
! laryn-<br>gálne <br>(=hrta-<br>nové)
! colspan="3" |  
! colspan="3" |  


|- style="font-size:120%"
|- style="font-size:120%"
! rowspan="3" style="font-size:10px" | ústne
! rowspan="3" style="font-size:10px" | ústne
| [p]
| <span style="cursor:help" title="„p“ v slove „popol“">p</span> {{IPA2|p|}}
|  
|  
|  
|  
| [f]
| <span style="cursor:help" title="„f“ v slove „fajka“">f</span> {{IPA2|f|}}
| [t]
| <span style="cursor:help" title="„t“ v slove „vata“">t</span> {{IPA2|t̻|}}
| [s]
| <span style="cursor:help" title="„s“ v slove „strom“">s</span> {{IPA2|s̻|}}
| [c]
| <span style="cursor:help" title="„c“ v slove „cena“">c</span> {{IPA2|ʦ̻|}}
|  
|  
|  
|  
| [š]
| <span style="cursor:help" title="„š“ v slove „košeľa“">š</span> {{IPA2|ʃ̺|}}
| [č]
| <span style="cursor:help" title="„č“ v slove „oči“">č</span> {{IPA2|ʧ̺|}}
| [ť]
| <span style="cursor:help" title="„ť“ v slove „ťava“">ť</span> {{IPA2|c|}}
|  
|  
|  
|  
| [k]
| <span style="cursor:help" title="„k“ v slove „krk“">k</span> {{IPA2|k|}}
| [x]
| <span style="cursor:help" title="„ch“ v slove „chata“">x</span> {{IPA2|x|}}
|  
|  
! style="font-size:10px" | neznelé
! style="font-size:10px" | neznelé
Riadok 63: Riadok 267:


|- style="font-size:120%"
|- style="font-size:120%"
| [b]
| <span style="cursor:help" title="„b“ v slove „žaba“">b</span> {{IPA2|b|}}
|  
|  
|  
|  
| [w]
| <span style="cursor:help" title="„f“ v slove „šéflekár“">w</span> {{IPA2|v|}}
| [d]
| <span style="cursor:help" title="„d“ v slove „dom“">d</span> {{IPA2|d̻|}}
| [z]
| <span style="cursor:help" title="„z“ v slove „váza“">z</span> {{IPA2|z̻|}}
| [ʒ]
| <span style="cursor:help" title="„dz“ v slove „hádzať“">ʒ</span> {{IPA2|ʣ̻|}}
|  
|  
|  
|  
| [ž]
| <span style="cursor:help" title="„ž“ v slove „veža“">ž</span> {{IPA2|ʒ̺|}}
| [ǯ]
| <span style="cursor:help" title="„dž“ v slove „džem“">ǯ</span> {{IPA2|ʤ̺|}}
| [ď]
| <span style="cursor:help" title="„ď“ v slove „háďa“">ď</span> {{IPA2|ɟ|}}
|  
|  
|  
|  
| [g]
| <span style="cursor:help" title="„g“ v slove „agát“">g</span> {{IPA2|ɡ|}}
| [ch]
| <span style="cursor:help" title="„ch“ v spojení „vrch hory“">ɣ</span> {{IPA2|ɣ|}}
| [h]
| <span style="cursor:help" title="„h“ v slove „hrýzť“">h</span> {{IPA2|ɦ|}}
! rowspan="4" style="font-size:10px" | znelé
! rowspan="4" style="font-size:10px" | znelé
! rowspan="2" style="font-size:10px;line-height:1.3em" | šumovo-tónové
! rowspan="2" style="font-size:10px;line-height:1.3em" | šumovo-tónové
Riadok 97: Riadok 301:
|  
|  
|  
|  
| [j]
| <span style="cursor:help" title="„j“ v slove „dvaja“">j</span> {{IPA2|j|}}/{{IPA2|ʝ|}}
|  
|  
|  
|  
Riadok 105: Riadok 309:
|- style="font-size:120%"
|- style="font-size:120%"
! style="font-size:10px" | nosové
! style="font-size:10px" | nosové
| [m]
| <span style="cursor:help" title="„m“ v slove „mama“">m</span> {{IPA2|m|}}
|  
|  
| [ɱ]
| <span style="cursor:help" title="„m“ v slove „amfiteáter“">ɱ (<s>m</s>)</span> {{IPA2|ɱ|}}
|  
|  
| [n]
| <span style="cursor:help" title="„n“ v slove „nos“">n</span> {{IPA2|n̺|}}
| [ȵ]
| <span style="cursor:help" title="„n“ v slove „sponzor“">n̥ (ȵ)</span> {{IPA2|n̞̻|}}
|  
|  
|  
|  
Riadok 116: Riadok 320:
|  
|  
|  
|  
| [ň]
| <span style="cursor:help" title="„ň“ v slove „vaňa“">ň</span> {{IPA2|ɲ|}}
|  
|  
|  
|  
| [ŋ]
| <span style="cursor:help" title="„n“ v slove „tenký“">ŋ</span> {{IPA2|ŋ|}}
| [n]
| <span style="cursor:help" title="„n“ v slove „melanchólia“"><s>n</s></span> {{IPA2|ŋ̞|}}
|  
|  
! rowspan="2" style="font-size:10px" | tónové<br>(=zvučné,<br>sonórne)
! rowspan="2" style="font-size:10px" | tónové<br>(=zvučné,<br>sonórne)
Riadok 127: Riadok 331:
! style="font-size:10px" | ústne
! style="font-size:10px" | ústne
|  
|  
| [ŭ]
| <span style="cursor:help" title="„v“ v slove „stavba“">u̯ (ŭ)</span> {{IPA2|w|}}
|  
|  
| [v]
| <span style="cursor:help" title="„v“ v slove „slovo“">v</span> {{IPA2|ʋ|}}
|  
|  
|  
|  
|  
|  
| [r]<br>[r̥]<br>[ŕ̥]
| <span style="cursor:help" title="„r“ v slove „para“">r</span> {{IPA2|ɾ̺|}} <span style="cursor:help" title="„r“ v slove „vrkoč“">r̥</span> {{IPA2|r̺̍|}}
| [l]<br>[l̥]<br>[ĺ̥]
| <span style="cursor:help" title="„l“ v slove „vlak“">l</span> {{IPA2|l|}} <span style="cursor:help" title="„l“ v slove „vlna“">l̥</span> {{IPA2|l̺|}}
|  
|  
|  
|  
|  
|  
| [ľ]
| <span style="cursor:help" title="„ľ“ v slove „ľad“">ľ</span> {{IPA2|l̺ʲ|}}/{{IPA2|ʎ|}}
| [ĭ]
| <span style="cursor:help" title="prvé „j“ v slove „dvojjazyčný“">i̯ (ĭ)</span> {{IPA2|j̞|}}
|  
|  
|  
|  
Riadok 215: Riadok 419:
|}
|}


== Poznámky a referencie ==
== Poznámky ==
<references group=pozn/>

==Zdroje ==
{{Referencie|1}}
{{Referencie|1}}


Verzia z 23:57, 17. apríl 2021

 Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte.
Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať.

Spoluhláska alebo konsonant je hláska, ktorá:

  • z fyziologického hľadiska: je tvorená prechodom vzduchového prúdu rečovými ústrojmi tak, že premáha rozličné prekážky
  • z akustického a percepčného hľadiska: má nízku mieru sonórnosti (nižšiu ako samohláska) a má šumovú (neperiodickú) zložku
  • z gramatického hľadiska: nie je slabikotvorná

Slovenčina

Zoznam a transkripcia

Spoluhlásky v pravom slova zmysle (=spoluhláskové zvuky)

V slovenčine sa vyskytujú nasledujúce spoluhlásky v pravom slova zmysle (t.j. spoluhláskové zvuky). Uvedené sú tu hlásky, príp. alofóny (nie fonémy, ani grafémy):[1][2]

hláska zodpovedajúce písmeno (príklad)
slovenská transkripcia základná transkripcia
podľa IPA
 špecifickejšia transkripcia
podľa IPA
[b] [b] [b] b (baran), c (vstúpme)
[c] [t͡s](=[t͜s], [ts]) [t̻͡s̻] (=[t̻͜s̻],[t̻s̻]) c (cena), dz (prechádzka)
[č](=[ç]) [t͡ʃ] (=[t͜ʃ],[tʃ]) [t̺͡ʃ̺](=[t̺͜ʃ̺],[t̺ʃ̺] ) č (čakať), dž (imidž)
[d] [d] [d̻] d (dom), t (kliatba)
[ď] (=[dˇ],[ḑ],[ᶁ],[d,]) [ɟ]
(in. [dj]) 		[ɟ]
(in. [d̻j],[dj3],[d̻j3], ≈[ɟj-1]) 		ď (ďakujem), d (desať), ť (desaťročie)
[ʒ] (=[d͡z]) [d͡z](=[d͜z],[dz]) [d̻͡z̻](=[d̻͜z̻],[d̻z̻]) dz (hádzať), c (hocako)
[ǯ] (=[d͡z̦]) [d͡ʒ] (=[d͜ʒ],[dʒ]) [d̺͡ʒ̺] (=[d̺͜ʒ̺],[d̺ʒ̺] ) dž (džem), č (liečba)
[f] [f] [f] f (farba), v (včela)
[g] (=[g]) [ɡ] (=[g]) [ɡ] (=[g]) g (guma), k (kde), q (Rafiq budí)
sčasti: X (exil)
[h] (=[ɦ]) [ɦ] [ɦ] h (noha), ch (výťah)
[x] [x] [x] ch (chata)
[ɣ] [ɣ] [ɣ] ch (achjaj), h (bohvie)
[j] [j] [j] j (jama)
[(j)](=[/j/], [j]) [ʝ] [ʝ] j (prijímať)
[ĭ](=[ǐ],[i̯]) [j̞] (≈[ĭ̞]≈[ɪ̯]) [j̞] (≈[ĭ̞]≈[ɪ̯]) j (kraj), i (detail)
[k] [k] [k] k (ruka), g (mozog),
sčasti: q (tequila, status quo), x (taxi)
[l] [l] [l̺] l (lampa)
[l̥] [l̩] [l̩̺] l (vlk)
[ĺ] (=[l:], [ĺ̥]) [lː] (=[l̩ː]) [l̩̺ː] ĺ (vĺča)
[ľ] (=[lˇ],[ļ],[ᶅ],[l,]) [lj] al. [ʎ] (in. [lj]) [l̺j](=[lj1],[l̺j1]) al. [ʎ] (in. [lj3],[l̺j3]) ľ (veľa), l (lesný)
[m] [m] [m] m (mama), n (hanba)
[m] (=[ɱ]) [ɱ] [ɱ] m (amfiteáter)
[n] [n] [n̺] n (nos)
[ȵ]
(=[n̥], [n][pozn 1]) 		[n̞] [n̻̞] n (banský)
[ŋ] [ŋ] [ŋ] n (banka)
[n] [ŋ̞](=[ɰ̃]) [ŋ̞](=[ɰ̃]) n (melanchólia)
[ň] (=[ņ],[ᶇ],[n,]) [ɲ]
(in. [nj]) 		[ɲ]
(in. [n̻j],[nj3], [n̻j3]) 		ň (ňuchať), n (nebo)
[p] [p] [p] p (para), b (dub)
[r] [ɾ] [ɾ̺] r (rak)
[r̥] [r]([r̩]) [r̩̺] r (krmivo)
[ŕ] (=[r:], [ŕ̥]) [rː] (=[r̩ː]) [r̩̺ː] ŕ (vŕba)
[s] [s] [s̻] s (sen), z (bozk)
sčasti: x (taxi)
[š] [ʃ] [ʃ̺] š (šanca), ž (krádež)
[t] [t] [t̻] t (tabuľa), d (podkova)
[ť] (=[tˇ],[ţ],[ƫ],[t,]) [c]
(in. [tj]) 		[c]
(in. [t̻j],[tj3],[t̻j3], ≈[cj-1]) 		ť (ťava), ď (loďka), t (teplý)
[w] [v] [v] v (vdova), f (šéfredaktor)
sčasti: q (status quo)
[v] [ʋ] [ʋ] v (slovo), w (watt)
[ŭ] (= [ǔ],[u̯]) [w] (≈[ŭ̞]≈[ʊ̯ ]) [w] (≈[ŭ̞]≈[ʊ̯ ]) v (dav), u (peknou), w (cowboy)
[z] [z] [z̻] z (zima), s (prosba)
sčasti: X (exil)
[ž] [ʒ] [ʒ̺] ž (život), š (nášho)

Spoluhláskové grafémy

Spisovná slovenčina používa tieto spoluhláskové grafémy (spoluhláskové písmená): b, c, č, d, ď, dz, dž, f, g, h, ch, j, k, l, ľ, ĺ, m, n, ň, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, v, w, x, z, ž.

Slabikotvornosť

V slovenčine môžu byť niektoré spoluhlásky (a ich obmeny) aj slabikotvorné, a teda z gramatického hľadiska samohláskami. Sú to r, ŕ, l a ĺ.

Delenia

Tabulárny prehľad niektorých základných delení

Tabuľka zobrazuje tradičné delenie hlások spisovnej slovenčiny a vedecký prepis do Medzinárodnej fonetickej abecedy (IPA) z roku 2004.[2][3]

  bilabiálne
(= oboj-
perné,
perno-
perné) 		labio-
dentálne
(= perno-
zubné) 		pre-
alveolárne
(= predo-
ďasnové,
alveolárne v už. zmysle,
ďasňové v už. zmysle) 		post-
aveolárne
(= zadoďasnové) 		palatálne
(= tvrdo-
podnebné,
predo-
podnebné,
mäkké) 		velárne
(=mäkko-
podnebné,
zado-
podnebné) 		laryn-
gálne
(=hrta-
nové) 		 
ústne [p]     [f] [t] [s] [c]     [š] [č] [ť]     [k] [x]   neznelé párové (čisto) šumové
[b]     [w] [d] [z] [ʒ]     [ž] [ǯ] [ď]     [g] [ch] [h] znelé šumovo-tónové
                          [j]       nepárové
nosové [m]   [ɱ]   [n] [ȵ]           [ň]     [ŋ] [n]   tónové
(=zvučné,
sonórne)
ústne   [ŭ]   [v]       [r]
[r̥]
[ŕ̥] 		[l]
[l̥]
[ĺ̥] 		      [ľ] [ĭ]      


  Z Ú-V Z Ú-V Z Ú-V ZÚ Ú-K Ú-B Ú-V ZÚ Z Ú-B Ú-V Z Ú-V Ú-V  

Vysvetlivka skratiek:
Delenie spoluhlások podľa miesta artikulácie:

  • Z = záverové spoluhlásky (=okluzívy)
  • ZÚ = záverovo-úžinové spoluhlásky (=polozáverové spoluhlásky, afrikáty)
  • Ú = úžinové spoluhlásky v širšom zmysle (=konstriktívy v širšom zmysle):
    • V = vlastné úžinové spoluhlásky (=úžinové spoluhlásky [=konstriktívy] v užšom zmysle) a nosové úžinové spoluhlásky
    • B = bokové spoluhlásky (=laterály)
    • K = kmitavé spoluhlásky (=vibranty)

Delenie podľa párovosti

podľa Kráľ (2009, s. 40, 54) párové nepárové
znelé spoluhlásky b d ď g dz dž z ž ch [ɣ] v h m n ň l ĺ ľ r ŕ j
neznelé spoluhlásky p t ť k c č s š ch [x] f – – – – – – – – – –

Delenie podľa zvučnosti

  • sonóry (zvučné spoluhlásky, tónové spoluhlásky) sú nepárové spoluhlásky plus tzv. polosamohlásky: i, u.
  • nezvučné spoluhlásky = párové spoluhlásky

Delenie podľa spôsobu artikulácie

úžinové spoluhlásky f v s z c dz š ž č dž j ch h
záverové spoluhlásky p b m t d n ť ď ň k  1   

Zo záverových sú m, n, ň tzv. nosové spoluhlásky

Pravopisné delenie spoluhláskových grafém

tvrdé spoluhlásky h ch k g d t n l      
mäkké spoluhlásky ď ť ň ľ dž č š ž dz c j
obojaké spoluhlásky b m p r s v z f      

Poznámky

  1. ↑ [n] je tu uvedené preto, lebo [ȵ](IPA [n̞]) a [n] (IPA [ŋ̞]) sa niekedy (najmä v starších textoch) považujú za jednu hlásku, ktorá sa označuje [n].

Zdroje

  1. ↑ Kráľ 2009, s. 38
  2. ↑ a b Pavlík 2004, s. 87–109
  3. ↑ Tabuľka pochádza z (Kráľ a Sabol 1989). Pri niektorých hláskach v zátvorkách je novší spôsob prepisu, ktorý je v (Kráľ 2009). IPA prepis je z (Pavlík 2004, s. 88) a predstavuje zložitejšiu (vedeckú) verziu zápisu, s príslušnými doplňujúcimi diakritickými znamienkami. Na zjednodušenú verziu, použiteľnú v bežnom vyučovacom procese (a aj inde), sa zatiaľ čaká (Pavlík 2004, s. 107). Kráľove znaky väčšiny foném a spôsob transliterácie vychádzajú zo staeho transliteračného systému, ktorý bol vytvorený pre domáce pedagogické potreby a odzrkadľoval typografické možnosti u nás začiatkom druhej polovice 20. storočia (Pavlík 2004, s. 88).

Pozri aj

Literatúra

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Spoluhláska&oldid=7192832“