Léno

Léno (lat. feudum) bol v stredoveku pozemok alebo úrad (hodnosť) spojený s dôchodkami, udelený lénnym pánom (panovníkom) pod podmienkou zloženia vazalského sľubu. Osoba alebo inštitúcia, ktorá léno prijíma, sa nazýva lénnik alebo vazal (mohol ním byť nielen šľachtic, ale aj cirkevný hodnostár, kláštor, alebo biskupstvo).

Lénny systém bol v západnej Európe obvyklým spôsobom štátnej správy a základom feudálneho systému.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.