Hilderich: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Hilderich''' (nar. v r. [[457]]- zom. v r. [[533]] bol [[kráľ Vandalov a Alanov]] v rokoch [[523-530]] v severnej Afrike. |
'''Hilderich''' (nar. v r. [[457]]- zom. v r. [[533]]) bol [[kráľ Vandalov a Alanov]] v rokoch [[523-530]] v severnej Afrike. |
||
---- |
---- |
||
Bol už starší keď sa konečne dočkal vlády, ktorú mu tak húževnato pripravoval jeho otec [[Hunerich]]. Na rozdiel od svojich predkov zásadne zmenil štátnu politiku voči katalickej cirkvi a dokonca podporoval katolíkov, čím si znepriatelil väčšinu vandalského národa (prevažne Ariánov). S Byzantskou ríšou nadviazal priateľské styky a zrejme kôli tomu vsťahu Hilderich vypovedal spojeneckú zmluvu s Ostrogótmi. To sa mu stalo osudným. Porážka vandalského vojska od Berberov a Maurov bola tou poslednou kvapkou trpezlivosti vandalskéj šľachty. V máji v roku 530 ho povstalci pod vedením Gelimera zosadili a uveznili. [[19. mája]] sa [[Gelimer]] vyhlásil kráľom. Zosadenie Hildericha poskytlo zámienku Byzantskému cisárovi [[Justiniánovi]] na poslanie vojenskej výpravy na čele s [[Belizarom.]] Ešte skôr než dorazili vojenské jednotky bol Hilderich okolo júna v roku 533 v Kartágu zavraždený. |
Bol už starší keď sa konečne dočkal vlády, ktorú mu tak húževnato pripravoval jeho otec [[Hunerich]]. Na rozdiel od svojich predkov zásadne zmenil štátnu politiku voči katalickej cirkvi a dokonca podporoval katolíkov, čím si znepriatelil väčšinu vandalského národa (prevažne Ariánov). S Byzantskou ríšou nadviazal priateľské styky a zrejme kôli tomu vsťahu Hilderich vypovedal spojeneckú zmluvu s Ostrogótmi. To sa mu stalo osudným. Porážka vandalského vojska od Berberov a Maurov bola tou poslednou kvapkou trpezlivosti vandalskéj šľachty. V máji v roku 530 ho povstalci pod vedením Gelimera zosadili a uveznili. [[19. mája]] sa [[Gelimer]] vyhlásil kráľom. Zosadenie Hildericha poskytlo zámienku Byzantskému cisárovi [[Justiniánovi]] na poslanie vojenskej výpravy na čele s [[Belizarom.]] Ešte skôr než dorazili vojenské jednotky bol Hilderich okolo júna v roku 533 v Kartágu zavraždený. |
||
Verzia z 13:16, 21. január 2007
Hilderich (nar. v r. 457- zom. v r. 533) bol kráľ Vandalov a Alanov v rokoch 523-530 v severnej Afrike.
Bol už starší keď sa konečne dočkal vlády, ktorú mu tak húževnato pripravoval jeho otec Hunerich. Na rozdiel od svojich predkov zásadne zmenil štátnu politiku voči katalickej cirkvi a dokonca podporoval katolíkov, čím si znepriatelil väčšinu vandalského národa (prevažne Ariánov). S Byzantskou ríšou nadviazal priateľské styky a zrejme kôli tomu vsťahu Hilderich vypovedal spojeneckú zmluvu s Ostrogótmi. To sa mu stalo osudným. Porážka vandalského vojska od Berberov a Maurov bola tou poslednou kvapkou trpezlivosti vandalskéj šľachty. V máji v roku 530 ho povstalci pod vedením Gelimera zosadili a uveznili. 19. mája sa Gelimer vyhlásil kráľom. Zosadenie Hildericha poskytlo zámienku Byzantskému cisárovi Justiniánovi na poslanie vojenskej výpravy na čele s Belizarom. Ešte skôr než dorazili vojenské jednotky bol Hilderich okolo júna v roku 533 v Kartágu zavraždený.