Krajinná sféra: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 17:49, 27. január 2007

Krajinná sféra predstavuje súbor fyzicko-geografickej a humánno-geografickej sféry. Fyzicko-geografickú sféru predstavuje príroda ako taká, všetky sféry - litosféra, atmosféra, biosféra, hydrosféra a pedosféra (niektorí vedci sem zaraďujú aj kryosféru), zatiaľ čo humánno-geografickú sféru predstavuje človek s produktami svojej činnosti (napríklad zástavba, ťažba a podobne). Krajinnú sféru možno rozčleniť z množstva hľadísk. Najmenšou jednotkou je geotop, viacero geotopov tvorí chóru, tie tvoria región a regióny tvoria kontinent. Dokonalým výrezom krajinnej sféry je krajina. O geografickej krajine môžeme hovoriť iba vtedy, keď obsahuje všetky fyzicko-geografické a humánno-geografické prvky.

Hranice krajinnej sféry

Hornou hranicou krajinnej sféry je tzv. ozónosféra v dolnej časti stratosféry (12-13km nad zemským povrchom).

Dolnou hranicou krajinnej sféry môže byť Mohorovičičova plocha diskontinuity (35km pod zemským povrchom), ktorá ohraničuje hĺbku, pod ktorou nie je preskúmaná Zem. Iní vedci označujú za spodnú hranicu hĺbku 5km. Najväčšia koncentrácia geografických prvkov je pri georeliéfe.

@@ Riadok 4: / Riadok 4: @@
 == Hranice krajinnej sféry ==
-Hornou hranicou krajinnej sféry je tzv. [[ozónosféra]] v dolnej časti [[stratosféry]] (12-13km nad zemským povrchom]].
+Hornou hranicou krajinnej sféry je tzv. [[ozónosféra]] v dolnej časti [[stratosféry]] (12-13km nad zemským povrchom).
 Dolnou hranicou krajinnej sféry môže byť [[Mohorovičičova plocha diskontinuity]] (35km pod zemským povrchom), ktorá ohraničuje hĺbku, pod ktorou nie je preskúmaná Zem. Iní vedci označujú za spodnú hranicu hĺbku 5km.
-Najväčšia koncentrácia geografických prvkov je pri georeliéfe
+Najväčšia koncentrácia geografických prvkov je pri georeliéfe.