Zobrazenie zdroja stránky Štát

{{iné významy}}

{{Právo}}

'''Štát''' má dve hlavné (podobné) definície. Jedna je zo  [[Spoločenská veda|spoločenských vied]] a jedna z [[Medzinárodné právo verejné|medzinárodného práva]].

== Spoločenské vedy ==
V [[Politológia|politológii]] a [[história|histórii]] je to právna organizácia [[zvrchovanosť|zvrchovanej]] politickej moci spoločnosti na určitom území. Ide teda o formu organizácie ľudskej spoločnosti. Základnými a nevyhnutnými prvkami štátu sú:
* [[obyvateľstvo]] – takzvaný osobný podklad
* [[územie]] – takzvaný vecný podklad
* [[štátna moc]]
* [[suverenita]]

Pre štát je charakteristické:
* suverénne mocensko-politické postavenie v politickom systéme spoločnosti
* hierarchická štruktúra
* spôsob vznikania buď zdola nahor (demokracia) alebo zhora nadol (despocia)
* skladobnými časťami štátneho systému sú štátni úradníci a inštitúcie
* riadiace operácie sa uskutočňujú buď prostredníctvom práva alebo politických príkazov či zastrašovania
* štátne donútenie

=== Formy štátov ===
Politológia sa zaoberá okrem iného diskusiou na tému, aké vlastnosti by mal štát mať. Štrukturálna analýza štátov sa zaoberá rôznymi [[formami štátov]] (spôsobmi organizácie a fungovania štátnej moci), ktorými sú najmä:
* z hľadiska formy vlády:
** z hľadiska podielu občanov na štátnej moci:
*** demokratický štát
**** [[priama demokracia]]
**** [[nepriama demokracia]]
*** nedemokratický štát
** z hľadiska zloženia najvyšších štátnych orgánov:
*** [[monarchia]]
*** [[republika]]
*** špeciálne formy (napr. [[diktatúra]], [[fašizmus]])
** z hľadiska vzťahu medzi najvyššími štátnymi orgánmi:
*** [[parlamentná monarchia]]
*** [[parlamentná republika]]
*** [[prezidentská republika]]
*** [[kancelárska republika]]
*** iné
* z hľadiska vzťahu medzi ústrednými orgánmi a orgánmi prípadných územných častí:
** unitárny štát vs. [[federácia|federatívny štát]]
** centralizovaný štát vs. decentralizovaný štát
* z hľadiska štátneho režimu:
** [[totalitarizmus]]
** netotalitarizmus

'''ŠTÁT AKO PRÁVNA INŠTITÚCIA'''

-	štát je právna inštitúcia /verejno-právna korporácia, kt. inštitúcie, ich usporiadanie, funkcie, vzájomné vzťahy, vzťahy k obyvateľstvu a ich práva a povinnosti ustanovuje právo – vnútroštátne i medzinárodné/
-	štát vzniká na základe spoločenskej zmluvy, ktorá je právnym dokumentom /ústava, zákony, pr.systém štátu/
-	spoloč. zmluva sa v demokracii obnovuje pravidelnými voľbami
-	v právnom štáte vládnu zákony, nie ľudia
[[Znaky štátu:]]
a.	najvyššia suverénna moc nad štátnym územím a obyvateľstvom
b.	personálny, vecný, organizačné-normatívny substrát
[[Personálny]] – obyvateľstvo, občania štátu, št. funkcionári, úradníci
Vecný – teritórium štátu, nerastné bohatstvo, vodné toky, hnut./nehn.veci
Organizačno-normatívny – právny systém štátu
Všetky tri substráty sú východiskom pre určenie znakov štátu.

=== Funkcie štátu ===
Štát predstavuje systém orgánov a inštitúcií, medzi ktorými existujú predne definované funkcionálne vzťahy. Takto určené vzťahy má štát k iným štátom, i k spoločnosti, ktorú riadi. Funkcie štátu sa členia nasledovne:
* '''vonkajšie:'''
** hospodárska a politická spolupráca s inými štátmi a medzinárodnými organizáciami
** pomoc iným štátom
** agresia s cieľom rozšíriť územie, prípadne ekonomický, či ideologický vplyv
** obrana pred napadnutím iného štátu
** plnenie záväzkov podľa medzinárodného práva
** boj za mier
** regulácia zahraničného obchodu
* '''vnútorné:'''
** právne (regulácia základných spoločenských vzťahov a riešenie sporov)
** bezpečnostné (ochrana pred napadnutím zvonka, ochrana jednotlivých občanov)
** hospodárske (spravovanie rozpočtu, regulácia hospodárskych vzťahov)
** sociálne (robenie sociálnej politiky)
** kultúrna (robenie kultúrnej politiky)

=== Teórie vzniku štátu ===
* staršie: vznik magickou silou kmeňových náčelníkov, zásahom Božím, vnútornou potrebou ľudí podriadiť sa vládcovi a pod.

* novšie:
** teória zmluvy: Štáty vznikli uzatvorením istej nepísanej zmluvy medzi jednotlivcami, ktorí sa vzdali svojich prirodzených práv a podriadili sa autorite štátu z dôvodu ochrany pred vonkajším nepriateľom
** vládna teória (teória násilia): Štát vzniká tak,že si určitá skupina ľudí podmaní určité územie a prinúti obyvateľov prijať ich vládu
** organická teória: Štát vznikol postupným organickým začleňovaním kmeňov (predtým rodov) do stále väčšieho administratívneho celku.

== Medzinárodné právo ==
V [[medzinárodné právo|medzinárodnom práve]] a v medzinárodných vzťahoch [[politika|politický]] [[subjekt]], ktorý má [[zvrchovanosť]] – nie je podriadený žiadnej vyššej politickej autorite. Dnes existuje asi dvesto štátov.

V mnohých jazykoch sú k termínu ''štát'' ako [[synonymum|synonymné]] niekedy chápané termíny ''krajina'', ''[[národ]]''  alebo ''[[vláda]]'' (v angličtine slovo vláda znamená približne štátna moc).

Za právne [[kritérium|kritériá]] sú všeobecne uznávané kritériá definované v [[Konvencia o právach a povinnostiach štátov|Konvencii o právach a povinnostiach štátov]] z [[Montevideo|Montevidea]], ktorá bola podpísaná v roku [[1933]]. V 1. článku sa píše, že štát ako subjekt medzinárodného práva by mal splňovať nasledujúce kritériá:
* stále [[obyvateľstvo]],
* definované [[územie]],
* [[vláda]],
* schopnosť vstupovať do vzťahov s inými štátmi.
 
Montevideo je oblastná americká konvencia, ale princípmi obsiahnutými v tomto článku boli všeobecne uznané v [[medzinárodné právo|medzinárodnom práve]]. Je otázka, či sú tieto kritériá dostatočné. Praktickou podmienkou pre existenciu štátu je samozrejme jeho [[uznanie]] ostatnými štátmi.

== Iné názory na štát ==
* [[Jozef Prusák]]: Štát je spoločenstvo ľudí integrované nutnosťou sociálneho života, a preto aj nutnosťou existencie verejnej štátnej moci, určujúcej správanie ľudí pomocou práva.
* [[Aristoteles]]:Štát je rozvinuté spoločenstvo [[obec (Aristoteles)|obcí (29)]] alebo politické spoločenstvo ľudí, ktorí sa spojili na dosiahnutie určitého blaha. Základné úlohy štátu spočívajú v zabraňovaní nadmernému hromadeniu majetku občanov a nadmernému rastu politickej moci jednotlivca a udržiavaní otrokov v podriadenosti. Ideálny je taký štát, ktorý zabezpečuje maximálnu mieru šťastného života pre čo najviac otrokárov. Otroci a slobodní chudobní sú politicky bezprávni. Ostatní slobodní občania (majetní) majú potom povinnosť podieľať sa na správe štátu. Existujú tri dobré a tri zlé formy štátu (zlé vznikli deformáciou dobrých); dobrými formami štátu sú: monarchia, aristokracia a politeia. Zlými formami štátu sú: tyrania (vznikla deformáciou monarchie), oligarchia (deformácia aristokracie) a demokracia (deformácia politeie).
* [[Platón]]: Štát je sa zakladá na deľbe práce a sociálnej nerovnosti medzi ľuďmi upravenej zákonmi. Existuje päť druhov štátu – ústav – a im zodpovedajúcich politických vzťahov: 1. aristokracia a monarchia, 2. timokracia, 3. oligarchia, 4. demokracia, 5. tyrania. Každá z nasledujúcich v tomto poradí je horšia. Ideálnou politickou organizáciou spoločnosti je aristokracia alebo monarchia. Demokracia oproti tomu je zlo, ktoré môže ľahko prerásť do najhoršej zo všetkých foriem vlády – do tyranie. Prílišná sloboda vedie často k anarchii a umožňuje vládu občanov nie najlepších, ale najhorších. Štát sa delí na jednotlivé stavy:
** filozof, štátnik na čele štátu, archón, má reprezentovať chápanie a poznanie,
** strážca, fylax, má reprezentovať odvahu a statočnosť,
** remeselník, demiurgos, reprezentuje túžbu a sebadisciplínu.
* [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegelova]] definícia štátu vychádza z teórie politiky založenej na právach: podľa Hegela je štát uskutočnenie mravnej idey.
* [[Marcus Tullius Cicero|Cicero]]:Štát je vec verejná (res publica), ktorá vzniká v dôsledku družnej povahy ľudí. Štát tvoria občania spojení právami, povinnosťami a spoločenským záujmom o dosiahnutie všeobecného prospechu. Na udržanie štátu je nevyhnutná politika (v zmysle sapientia), usmerňujúca činnosť štátu, aby nedal prednosť bezpráviu a dočasnému prospechu pred spravodlivosťou.

== Názov štátu ==
Väčšina štátov má paralelne dva názvy:
*dlhý tvar názvu (napr. [[Slovensko|Slovenská republika]], [[Česko|Česká republika]], [[Švajčiarska konfederácia]], [[Monacké kniežatstvo]], [[Nórske kráľovstvo]], [[Izraelský štát]], [[Egyptská arabská republika]]), a
*krátky tvar názvu (napr. [[Slovensko]], [[Česko]], [[Švajčiarsko]], [[Monako]], [[Nórsko]], [[Izrael]], [[Egypt]]). 

Konkrétne sa veci majú nasledovne:<br>
Na Slovensku sú podľa zákona záväzným zdrojom geografických názvov zoznamy [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úradu geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky]]. V týchto zoznamoch sa krátky tvar označuje ako "skrátená podoba názvu štátu v úradnom jazyku" (resp. pre slovenskú verziu: "skrátená podoba slovenského vžitého názvu štátu") a dlhý tvar ako "plná oficiálna podoba názvu štátu v úradnom jazyku" (resp. pre slovenskú verziu: "plná podoba slovenského vžitého názvu ako preklad oficiálneho názvu"). K tomu je pripojené nasledujúce vysvetlenie: 
*"V bežnej praxi používame názvy štátov vo vžitej [t.j. skrátenej vžitej] slovenskej podobe, napr. Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Egypt, Brazília, Čína."
*"Neskrátené, vžité slovenské podoby oficiálnych názvov,  napr.  Francúzska  republika,  Spojené  kráľovstvo  Veľkej  Británie  a  Severného Írska,  Egyptská  arabská  republika,  Brazílska  federatívna  republika,  Čínska  ľudová republika a pod., sa používajú predovšetkým v oficiálnych diplomatických dokumentoch medzinárodného styku, pri rokovaniach, v podrobných geografických a kartografických dielach, v monografiách o štátoch."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy štátov | url = https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/ | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>Geografické názvoslovné zoznamy OSN -SR SLOVENSKÉ VŽITÉ NÁZVY ŠTÁTOV A ZÁVISLÝCH ÚZEMÍ - Úvod [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/AtAty-Avod.pdf]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/afganistan.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/aktuality/informacia_spojene_kralovstvo.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>


Z celosvetového hľadiska sú záväzné najmä zoznamy [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]]. V týchto sa krátky tvar označuje ako "krátky názov" štátu a dlhý tvar ako "formálny názov" štátu alebo jednoducho "názov" štátu. Ku krátkemu názvu je uvedené vysvetlenie: "názov používaný v hovorových alebo neformálnych kontextoch". <ref>E/CONF.105/13/CRP.13 prepared by Leo Dillon and Élisabeth Calvarin, Co-Convenors, Working Group on Country Names 17 July 2017 Original: English [https://unstats.un.org/unsd/geoinfo/ungegn/docs/11th-uncsgn-docs/E_Conf.105_13_CRP.13_15_UNGEGN%20WG%20Country%20Names%20Document.pdf]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UNTERM | url = https://unterm.un.org/unterm/portal/welcome | vydavateľ = unterm.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-10 | miesto = | jazyk = }}</ref>


V internom predpise [[Európska únia|Európskej únie]] (konkrétne v príručke pre úpravu textov inštitúcií, orgánov a agentúr Európskej únie) sa označuje krátky tvar ako "skrátený názov", resp. na inom mieste aj ako "geografický názov" či "skrátený tvar", a dlhý tvar sa označuje ako "úplný názov", resp. na inom mieste ako "úradný názov", "protokolárny názov" či "dlhý tvar". Ako návod na použitie týchto tvarov príručka uvádza nasledovné: 
*"Skrátený tvar (skrátený názov) sa používa, keď sa štát uvádza z geografického alebo hospodárskeho hľadiska: ''Robotníci, ktorí žijú vo Francúzsku (na území Francúzska)'', ''Vývoz z Grécka''."
*"Dlhý tvar (úradný názov) sa používa, keď sa štát spomína ako [[právny subjekt]]: ''Toto rozhodnutie je určené Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska.'', ''Francúzska republika je oprávnená…''. 
*"Dlhý a skrátený tvar názvov niektorých štátov je identický: ''Rumunsko'', ''Stredoafrická republika''.<ref>[https://style-guide.europa.eu/sk/content/-/isg/topic?identifier=annex-a5-list-countries-territories-currencies Zoznam krajín, území a mien]</ref><ref>[https://style-guide.europa.eu/sk/content/-/isg/topic?identifier=7.1.1-designations-and-abbreviations Krajiny: Označenia a skratky]</ref>

== Symboly štátu ==
* štátna [[vlajka]]
* štátny znak
* [[štátna hymna]]
* [[štátna pečať]]

== Literatúra ==
* JEHLIČKA, Petr; TOMEŠ, Jiří; DANĚK, Petr. ''Stát, prostor, politika: vybrané otázky politické geografie''. Praha : Univerzita Karlova, Přírodovědecká fakulta, 2000; ISBN 80-238-5566-2

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam štátov]]
* [[Štátny podnik]]

== Externé odkazy ==
* [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/ Názvy štátov]

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Štát}}

== Zdroje ==
* Cibuľka, Ľ. a kol.: Vybrané kapitoly z dejín a náuky o spoločnosti, PFUK, Bratislava 2004 ISBN 80-7160-181-0

[[Kategória:Štáty| ]]
[[Kategória:Politika]]
[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Medzinárodné právo]]