Preskočiť na obsah

Židovská poriadková služba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jakub Lejkin, zástupca veliteľa, pred nastúpenou jednotkou
Jazdecká rota Židovskej poriadkovej služby

Židovská poriadková služba (nem. Jüdischer Ordnungsdienst), tiež známa pod názvom Židovská polícia bola kolaborantská policajná jednotka vytvorená Judenratom (židovskou radou) v židovských getách počas druhej svetovej vojny a podliehajúca nacistickým rozkazom.

Členovia poriadkovej služby nemali oficiálne uniformy, často nosili len identifikačnú pásku na rukáve a nemali povolené držať strelné zbrane. Primárne ich Nemci využívali na zabezpečenie deportácií ostatných Židov do koncentračných táborov.

Do poriadkovej polície boli vyberaní jedinci, ktorí mali obvykle malé väzby s komunitami, na ktoré dohliadali (to platilo zvlášť po začiatku deportácií do koncentračných táborov) a na ktorých teda bolo spoľahnutie, že budú poslúchať nemecké rozkazy. Prvým veliteľom polície vo varšavskom gete bol Józef Szeryński, poľsko-židovský policajný plukovník a konvertita na kresťanstvo. Zmenil si meno zo Szenkman na Szeryński a rozvinul sa u neho antisemitický postoj. Prežil atentát vykonaný členom Židovskej polície Jisraelom Kanalom. V getách, v ktorých Judenrat odporoval nemeckým rozkazom (ako napríklad v Lucku), bola Židovská polícia často používaná na ovládnutie Judenratu, alebo ho nahradila.

Jedna z najväčších policajných jednotiek bola vo Varšavskom gete, kde Poriadková služba mala zhruba 2500 mužov. V Lodžskom gete ich bolo okolo 1200 a v Ľvovskom gete 500.

Poľsko-židovský historik a archivár varšavského geta Emanuel Ringelblum popísal krutosť polície ako:

…niekoľkonásobne väčšie, ako Nemcov, Ukrajincov, či Lotyšov.
[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]