Živel (filozofia)
Živel je jedna z pralátok tvoriacich podstatu sveta alebo materiál, z ktorého všetko vzniká, napr. oheň, voda, vzduch, zem. Jedným z prvých písomne zaznamenaných učení o živloch bolo čínske učenie o piatich živloch.
Zem[upraviť | upraviť zdroj]
V tradičných roľníckych kultúrach bola zem predmetom úcty ako matka a živiteľka rastlín, živočíchov a ľudí. Bola považovaná za zdroj životnej sily, za posvätný živel.[1] V širšom a prenesenom význame zem predstavuje istotu, stálosť, trvalé hodnoty, výživu, plodnosť, telesnosť.
Voda[upraviť | upraviť zdroj]
V indoeurópskych a mnohých ďalších kultúrach bola voda ctená ako posvätný živel s očistným čarom.[2] Voda sa spája s citom, pocitmi, láskou, ako aj so sviežosťou, ladnosťou, prispôsobivosťou a schopnosťou prijímať.
Vietor alebo vzduch[upraviť | upraviť zdroj]
Priestor povetria súvisí s duchmi, dušami zosnulých aj prejavmi počasia.[3] V slovenských ľudových rozprávkach býva vietor často zosobnený a hrdinovia sa niekedy menia na vtáky, aby cestovali skutočne alebo v duchu. Vzduch je priestorom slov a myšlienok, je to priestor možností, predstáv a prepojení. Živel vetra je spájaný s premenlivosťou, nadhľadom, voľnosťou a ľahkosťou.
Oheň[upraviť | upraviť zdroj]
Zvláštny očistný, ochranný a čarovný význam mal živý oheň, dôležitá súčasť väčšiny významných obradov.[4] V prenesenom zmysle je oheň živel videnia, premeny, nádeje, nadchnutia, žiare a zápalu, ale aj jasného a rázneho konania. Oheň dokáže rozdeľovať aj jednotiť, je to živel dávania.
Živly v ľudovom liečiteľstve[upraviť | upraviť zdroj]
Živlom - vode, ohňu a zemi - sa pripisovali liečivé a pri iných príležitostiach aj čarovne očistné účinky. Voda musela byť čistá, teda zo studničiek alebo prameňov. Sila ohňa sa využívala v podobe dymu alebo tým spôsobom, že sa žeravé uhlíky hodili do vody, ktorou chorého umyli. Zem sa pridávala buď k uhlíkom alebo do vody. Ak v určitom liečebnom úkone považovali za účelnejšiu ochrannú schopnosť zeme, vzali ju z obývacieho priestoru, buď z kútov izby alebo spod prahu. Do zeme, ohňa alebo vody sa dávali tiež kamienky, handričky a iné predmety, na ktoré podľa týchto predstáv prešla choroba pri liečebných úkonoch. Živly mali teda zničiť zlú silu ako pôvodcu choroby, a tým aj chorobu.[5]
Ďalšie živly[upraviť | upraviť zdroj]
V niektorých sústavách či dochovaných zmienkach vystupujú živly iné či ďalšie, napríklad kov, drevo, kameň, éter. Niekedy sú len vymenovaním najčastejších stavebných materiálov, inokedy sú ucelenou sústavou prvkov s jasne vypracovanými vzťahmi.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ zem. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Vyd. 1. Zväzok 2. Bratislava : Veda, 1995. 448 s. ISBN 80-224-0235-4. S. 346 – 347.
- ↑ voda. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Vyd. 1. Zväzok 2. Bratislava : Veda, 1995. 448 s. ISBN 80-224-0235-4. S. 310 – 311.
- ↑ Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Vyd. 1. Zväzok 1. Bratislava : Veda, 1995. 484 s. ISBN 80-224-0234-6.
- ↑ OHEŇ. In: PROFANTOVÁ, Naďa; PROFANT, Martin. Encyklopedie slovanských bohů a mýtů. 2. vyd. Praha : Libri, 2004. 259 s. ISBN 80-7277-219-8. S. 150 – 151.
- ↑ FILOVÁ, Božena, a kol. Slovensko. 1. vyd. Zväzok 4 : Ľud 2. časť. Bratislava : Obzor, 1975.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.