Ábel
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O filozofovi pozri František Xaver Ábel
Ábel (z hebr. הבל hevel - dych, opar; arab. هابيل Hábíl)[1] je postava z biblickej knihy Genezis. Syn Adama a Evy a mladší brat Kaina. Bol pastierom oviec. Biblia uvádza Kaina a Ábela ako úplne prvých narodených ľudí.[2]
Udalosť znázorňuje konflikt medzi bratmi, ktorá vedie až k bratovražde. Kainova obeť z poľných plodín bola Bohom odmietnutá, naopak Ábelova obeť z jeho najtučnejších oviec bola Bohom prijatá.[3] Kain sa nato nahneval a Ábela zabil.[4]
V apokryfnej literatúre (kniha Henochova) je Ábel prototyp nevinnej obete, jeho potomkom je preto predurčená úloha sudcov. V kresťanskej literatúre (Posolstvo Židom) je zosobnením dobra a viery. Islam spomína Ábela len ako jedného z Adamových synov.[5]
[upraviť] Referencie
- ↑ (prof.Roháček jeho meno preložil ako márnosť, smútok)
- ↑ Kniha Genezis, kapitola 4, verš 1-2
- ↑ Kniha Genezis, kapitola 4, verš 3-5
- ↑ Kniha Genezis, kapitola 4, verš 6-8
- ↑ Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 20-21.
[upraviť] Pozri aj
