Štýl (jazykoveda)

Štýl alebo sloh je cieľavedomý výber, usporiadanie a využitie jazykových prostriedkov vzhľadom na obsah a funkciu prejavu, situáciu a zámer autora alebo epochy.

Jeho základnou jednotkou je štyléma. Štýlom sa zaoberá štylistika. Štylistika skúma jazykové prostriedky jednotlivých jazykových rovín z hľadiska ich výberu, spôsobu a vhodnosti ich využitia pri jazykovej komunikácii. Okolnosti ktoré vplývajú na utváranie jazykového prejavu sú štýlotvorné činitele.

Hovorový štýl

Hovorový štýl sa používa v súkromnom styku, pri rozhovore s priateľmi, rodičmi, známymi... Používajú sa nárečové slová a nespisovná výslovnosť. Vety sú krátke a často nedokončené. Často sa používa častica reku, vraj, hádam... Aj obyčajní ľudia listy píšu v tomto štýle.

Jazykové prostriedky: hovorové a slangové slová, frazeologizmy, nespisovná výslovnosť, často nedokončené vety...

Mimojazykové prostriedky: mimika, gestikulácia, výrazná imitácia...

Žáner: rozprávanie, dialóg, spoločná komunikácia...

Administratívny štýl

Používa sa pri oficiálnej komunikácii medzi/s štátnymi verejnými inštitúciami, firmami a podobne. Forma útvarov tohto štýlu je často predpísaná, strohá, dôraz sa kladie na jednoznačnosť a faktografiu. Bežné je používanie cudzích slov, odborných termínov a skratiek. Používajú sa vizuálne dorozumievacie prostriedky, ako sú grafy, tabuľky a formuláre.

Žáner: list, plán, protokol, telegram, vyhláška, zápisnica, zmluva, žiadosť a pod.

Náučný (vedecký) štýl

Náučný (vedecký) štýl sa vyskytuje v písomnej podobe. Náučné diela majú monologickú podobu, pevnú kostru, je súvislý a neprerušovaný. V ňom sa nevyjadruje osobný vzťah a cit (radosť, hnev). Emocionálna stránka sa musí vylúčiť. Odborný štýl je presný a v ňom sa používajú odborné termíny alebo názvy. Tie odborné termíny tvoria TERMINOLÓGIU, ktorá môže byť matematická, fyzikálna, jazykovedná, chemická, biologická... Odborné názvy môžu byť jednoslovné a viacslovné. Odborné vyjadrovanie vo vedeckých textoch je veľmi špeciálne často ho rozumejú iba odborníci.

Názory

Podľa M. Franka: Slovo 'stil' znamenalo pôvodne griflík, ktorý Rimania používali na písanie; potom sa stal metonýmiou každého osobite stvárneného spôsobu písania. Aj neliterárne prejavy majú štýl. Spočíva v individuálnom spôsobe rozprávačov (alebo pisateľov), akým si z internalizovaného slovníka vyberajú slová a svojrázne ich kombinujú. Pri tomto výbere a spájaní sa uplatňujú aj estetické normy. Tradične, najmä v rétorickej tradícii od Quintiliana, sa štýl však definuje neutrálnejšie - ako spôsob, akým spisovateľ alebo rečník sprostredkúva svoje predstavy. Rozhodne vládne zhoda v tom, že štýl (v doslovnom zmysle tohto slova) je určitou črtou jazykového prejavu.

Pozri aj

• štylistika
• štyléma

Literatúra

• Mistrík,J.: Štylistika. Bratislava: SPN 1997
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.