Štědrákova Lhota
| Štědrákova Lhota | |
| časť obce Ruda nad Moravou | |
| dedina | |
 kaplnka sv.Fabiána a Sebastiána a cintorín
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Olomoucký kraj |
| Okres | Šumperk |
| Obec | súčasť obce Ruda nad Moravou |
| Nadmorská výška | 450 – 715 m n. m. |
| Súradnice | 50°1′22″S 16°52′12″V / 50,02278°S 16,87000°V |
| Rozloha | 4,93 km² (493 ha) |
| Obyvateľstvo | 69[1] (2001) |
| Prvá pís.zmienka | 1397 |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| PSČ | 789 63 |
  Štědrákova Lhota Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Štědrákova Lhota | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Štědrákova Lhota (nem. Tschödrich)[2] je časťou obce Ruda nad Moravou v okrese Šumperk.
Dedina leží na katastri o rozlohe 493 ha, ktorý sa dvíha z hlbokej úžľabiny Hostického potoka (niekde uvádzaný ako Pstruhovec) a v severnej časti nad skupinou chalúp Lazy presahuje nadmorskú výšku 700 m. Úzkym údolím pozdĺž potoka sa kľukatí cestička, ktorá je jedinou prístupovou cestou do dediny. Odbočuje pri rudskej železničnej stanici zo spojnice do Hanušovíc, aby sa pri Lhotskej rychte zmenila v poľnú cestu. Väčšina domov je rozmiestnená pozdĺž cesty a potoka, ale niektoré usadlosti sú rozptýlené aj vo vyšších polohách katastra. Stredná nadmorská výška obce je 500 m. Okolitá príroda je posiata turistickými značenými chodníkmi vhodnými aj pre cyklistiku. Dopravné spojenie do obce je zabezpečené autobusom. Najbližšia železničná stanica je 3 km vzdialená Komňátka.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Sczedrákow (Ščedrákov) sa vyskytuje už v roku 1397 medzi rudskými dedinami vtedy predávaného panstva. Pri rudskom panstve zostala nepretržite. Meno Sczedrákow a neskôr Štědrákova Lhota, odvodzuje miestny ľud od mena správcu rudského panstva Štedráka, ktorý vraj dal prvým osadníkom Lhoty drevo na stavbu domčekov a lehotu na splatenie dlhov vrchnosti. Preto je v názve Lhota – je to lehota, termín. Pôda bola panská, preto z nej museli osadníci platiť nájom alebo úrok vrchnosti. Neskôr sa obec nazývala len Lhota a od roku 1890 nesie názov Štědrákova Lhota.
Lhota má starú erbovú richtu, ktorá sa spomína, okrem niekoľkých slobodných statkov už v roku 1509 pri predaji rudského panstva. Pred uvedením tohto dátumu nie je známe, kto bol richtárom. Až v roku 1677 sa pripomína richtár Ján Havlíček, ktorý pravdepodobne prevzal richtárstvo po Hanušovi Kranichovi. V roku 1677 mala obec 21 osadníkov. Na listine z roku 1716 sa dochovala pečať richtára Juraja Janíčka, kde bolo vyobrazené srdce prepichnuté šípom, tri hviezdy a monogram richtára GG (Girzi Ganiczek).
Na obecnej pečati bola radlica medzi šiestimi hviezdami a nápis PECZET DEDINY LHOTI. Roku 1793 tu bolo 47 domov a 378 obyvateľov. Pod Štědrákovou Lhotou sú dva drevené kríže – zelený a červený. Postavil ich Pavel Diviš na pamiatku, že v roku 1815 vyhral po trojročnom spore pravotu s kniežaťom Lichtenštejnom o lesy zvané Skala. V roku 1839 tu bolo 64 domov a 493 obyvateľov a v roku 1921 86 domov a 431 obyvateľov, z ktorých jeden bol Nemec.
Vo vzdialenosti asi 1 km od horného konca dediny na Lhotských pozemkoch je skupina chalúp zvaná Lazy (nem. Bitterbrot). Osada bola vybudovaná neskôr ako ves Lhota. Boli postavené na pozemkoch patriacich obci v 17. storočí.
V Lhote bola v roku 1911 postavená kaplnka sv. Fabiána a Šebastiána. Stará kaplnka, ktorá stávala pri mlynskom potoku, bola pri stavbe cesty v roku 1921 zbúraná.[3] V roku 1923 pomocou zbierky postavili občania obce pamätník obetiam 1. svetovej vojny. Slávnostné odhalenie sa konalo 17. júna 1923, ktoré pokazilo zlé počasie. Hlavným rečníkom bol Josef Kubíček z Písařova[4]. Elektrifikácia v obci prebehla v roku 1937.
Za okupácie patrila obec pod zemskú radu v Šumperku. V roku 1939 mala 395 obyvateľov a starostom bol nemecký riadiaci učiteľ Wilhelm Göttlicher. Počas okupácie sa mnohí občania zapojili do odboja. Prešli mnohými koncentračnými tábormi a mnohí so zbraňou v ruke bojovali proti fašizmu, keď našli úkryt pred prenasledovaním v Hrubom lese. Štědrákova Lhota bola oslobodená od fašizmu 9. mája 1945. Potom nastáva odliv obyvateľstva, keď sa im naskytá možnosť dosídliť okolité nemecké pohraničie.[3]
Škola[upraviť | upraviť zdroj]
Lhotské deti chodili najskôr do farskej školy v Rude nad Moravou, neskôr cez leto do Raškova. V zime sa v vyučovalo po domoch. Prvá správa o tunajšej škole pochádza z roku 1790, kedy tu učil Rudský obecný pisár menom Benda. V zime tu vyučoval krajčír, priezviskom Cimbalík (pretože hral na cimbal), striedavo po domoch č.p. 48 a 11.
Až v roku 1869 tu bola postavená vlastná škola, bola prízemná a jednotriedna. Až väčší počet detí si vyžiadal v školskom roku 1891/1892 zriadenie druhej triedy a prístavbu poschodia. Počet žiakov až do prvej republiky sa pohyboval medzi 80 – 100 deťmi. V roku 1930/1931 poklesol počet žiakov až na 58. V ďalších rokoch a aj za okupácie prišiel mierny vzostup a počet žiakov sa pohyboval medzi 60 – 70 žiakov.
Lhotskú školu tiež postihol germanizačný proces. Začiatkom okupácie bol český učiteľ nahradený Nemcom. Český učiteľ bol nútený núdzovo učiť ešte v Janoušove. V školskom roku 1943/1944 bola škola redukovaná na jednotriedku.
Teraz je vo Štědrákovej Lhote škola zrušená a deti dochádzajú do školy v Rude nad Moravou.
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Kataster Štědrákovej Lhoty prechádzajú dve turistické značky:
- Zelené turistické značenie – zo Šumperku cez Nový hrad do Štědrákovej Lhoty, potom pokračuje k rázcestiu Bouda
- Žltej turistické značenie – zo Šumperku cez Bohdíkov do Lazov a ďalej pokračuje cez rázcestie Bouda do Králikov
Vo Štědrákovej Lhote sa nachádzajú 2 lyžiarske areály:
- Skiareál Panorama (3x vlek, 4x zjazdovka, umelé zasnežovanie)
- Skiareál Turek (4x vlek, 5x zjazdovka, umelé zasnežovanie)
Kultúrne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Kaplnka svätého Floriána a Sebastiána (1911)
- Červený a zelený kríž (1815)
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Počet obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]
Počet obyvateľov Štědrákovej Lhoty podľa sčítania alebo iných úradných záznamov:[5]
| Rok | 1869 | 1880 | 1890 | 1900 | 1910 | 1921 | 1930 | 1950 | 1961 | 1970 | 1980 | 1991 | 2001 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Počet obyvateľov | 468 | 495 | 515 | 482 | 435 | 431 | 380 | 247 | 216 | 169 | 107 | 76 | 69 |
Počet domov[upraviť | upraviť zdroj]
Počet domov Štědrákovej Lhoty podľa sčítania alebo iných úradných záznamov[5]
| Rok | 1869 | 1880 | 1890 | 1900 | 1910 | 1921 | 1930 | 1950 | 1961 | 1970 | 1980 | 1991 | 2001 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Počet domov | 65 | 70 | 86 | 70 | 86 | 86 | 88 | 88 | 62 | 57 | 45 | 68 | 69 |
V Štědrákovej Lhote je evidovaných 84 adries: 78 čísel popisných (trvalé objekty) a 6 čísiel evidenčných (dočasné alebo rekreačné objekty)[6]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Český štatistický úrad. Historický lexikon obcí ČR 1869 - 2005 - 1. díl [online]. 2007-03-03, [cit. 2015-02-05]. S. 682, 683, záznam 60-6. Dostupné online. (po česky)
- ↑ HOSÁK, Ladislav. Historický místopis země Moravskoslezské. Praha : Academia, 2004. 1144 s. ISBN 80-200-1225-7. S. 580. (po česky)
- ↑ a b NEZBEDA, M.. Sjezd rodáků a přátel obce Štědrákova Lhota. Historie obce. [s.l.] : [s.n.], 1982.
- ↑ Evidence válečných hrobů [online]. Ministerstvo obrany, [cit. 2015-02-07]. Dostupné online. Archivované 2015-02-07 z originálu.
- ↑ a b Historický lexikon obcí České republiky 1869-2005, 1. díl. Praha : ČSÚ, 2006. ISBN 80-250-1310-3. S. 682-683.
- ↑ Ministerstvo vnútra ČR. Adresy v České republice [online]. [Cit. 2015-02-04]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štědrákova Lhota
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Štědrákova Lhota na českej Wikipédii.
| Obec Ruda nad Moravou - časti | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| Bartoňov • Hostice • Hrabenov • Radomilov • Ruda nad Moravou • Štědrákova Lhota | |||||