Štvrtá poľská republika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Štvrtá poľská republika, po poľsky IV Rzeczpospolita či IV RP, je politický a mediálny slogan niektorých súčasných poľských pravicových strán. Skončila porážkou PiS 21. októbra 2007.

Koncepciu IV. RP sformuloval filozof Rafał Matyja v magazíne "Nowe Państwo" roku 1997, na základe vzoru francúzskej V. republiky. Vo voľbách roku 2005 to bolo heslo používané stranou Prawo i Sprawiedliwość. Súčasná vláda kritizuje Poľsko 90. rokov ako postkomunistické, kedy "Témou liberálnych médií sa stala hrozba „teokracie“, alebo povedané jazykom bulvárnej tlače „vlády čiernych“. Poľská spoločnosť musela pochopiť, že pluralizmus a kresťanské hodnoty sa navzájom vylučujú a akékoľvek pokusy ovplyvniť verejnú diskusiu nábožensky motivovanými argumentmi predstavujú pre demokraciu smrteľné nebezpečenstvo. Rovnaký osud postihol aj otázku národnú. Slová ako „vlastenectvo“ alebo „kolektívna pamäť“ boli označené za prinajlepšom nemódne a nezapadajúce do modernej európskej spoločnosti a v horšom prípade ako priamo nebezpečné. Prežívanie kultu národných mučeníkov, teda ako som opísal vyššie, základná zložka kolektívnej poľskej skúsenosti bola pohŕdavo označovaná za „národnú nekrofíliu“."[1]

Marek Jurek prehlásil: „Štvrtá republika má slúžiť práve náprave tohto stavu – jej zmyslom je vybudovať štát silný, spravodlivý a kompletný.[1]

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Pokrokové noviny charakterujú súčasnych vládcov Poľska ako „nacionalistov s mentalitou stredovekých mníchov“.[1]

Kritikmi konceptu "IV Rzeczypospolitej" sú postkomunistické, ľavicové, centristické, liberálne a niekedy i pravicové prostredia. Vo svojich vyjadreniach hovoria o narušení zásad demokracie a svetskosti vlády, o xenofóbii, homofóbii, policajnej vláde a boľševických metódach. Takúto mienku vyjadrujú okrem iných Przegląd a Gazeta Wyborcza.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Maciej Ruczaj: Poľský konzervativizmus roku 2005, Impulz (Revue pre modernú katolícku kultúru) 4/2005

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]