Maciej Ruczaj
| Maciej Ruczaj | ||||||||
.jpg) | ||||||||
| 8. Veľvyslanec Poľska na Slovensku | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Momentálne v úrade | ||||||||
| od 14. októbra 2023 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 1983 (40 alebo 41 rokov) Poznań, Poľsko | |||||||
| Alma mater | Karlova univerzita | |||||||
| Profesia | diplomat | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Maciej Ruczaj (multimediálne súbory) | |||||||
Maciej Ruczaj (* 1983, Poznań) je poľský diplomat a od 14. októbra 2023 veľvyslanec Poľska na Slovensku.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Ruczaj sa narodil v roku 1983. Absolvoval magisterské štúdium anglistiky a amerikanistiky a tiež politológie a medzinárodných vzťahov (2008)[1] a doktorandské štúdium na Filozofickej fakulte (2015) Karlovej univerzity v Prahe.[2] Študoval aj na Národnej univerzite Írska v Galway.[1]
Pracoval ako publicista a analytik, špecializoval sa dejiny a politiku Česka, Slovenska a Polska. Ako publicista a analytik spolupracoval okrem iného s denníkom "Lidové noviny", týždenníkom ".týždeň" alebo štvrťročníkom "International Political Review" ("Medzinárodná politická revue"). V rokoch 2010 až 2016 bol vedúcim programového oddelenia a následne v rokoch 2016 až 2023 riaditeľom Poľského inštitútu v Prahe. V rokoch 2016 až 2023 bol tiež členom programovej rady Poľsko-českého fóra.[1]
Veľvyslancom na Slovensku je od 14. októbra 2023.[1]
Hovorí plynule anglicky a česky.[1]
Je ženatý a má tri deti.[3]
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
Vedúci Úradu pre vojnových veteránov a obete represií vyznamenal ho medailou "Pro patria" (2016).[3]
Prezident Andrzej Duda vyznamenal medailou Stulecia Odzyskanej Niepodległości - Storočnice znovuzískanej nezávislosti (2022).[3]
Nositeľ vyznamenania "Tacy Jesteśmy", ktoré udeľuje Kongres Poliakov v Českej republike (2022).[3]
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Josef Mlejnek, Maciej Ruczaj (ed.), Ze země Pana Nikoho. Zbigniew Herbert a Jan Zahradníček: dva básníci tváři v tvář totalitě, Praha: Dokořán, 2008, ISBN 978-80-7363-224-3.
- Ryszard Legutko, Maciej Ruczaj (ed.), Ošklivost demokracie a jiné eseje, Brno: CDK, 2009, ISBN 978-80-7325-184-0.
- Maciej Ruczaj, Maciej Szymanowski (ed.) Pravým okem. Antologie současného polského politického myšlení, Brno: CDK, 2010, ISBN 978-80-7325-211-3.
- Maciej Ruczaj (ed.), Návrat člověka bez vlastnosti. Krize kultury v současné polské esejistice, Brno: CDK, 2010, ISBN 978-80-7325-210-6.
- Andrzej Nowak, Maciej Ruczaj (red.), Impérium a ti druzí. Eseje z moderních dějin východní Evropy, Brno: CDK, 2010, ISBN 978-80-7325-222-9.
- Maciej Ruczaj (ed.), Jagellonské dědictví. Kapitoly z dějin středo-východní Evropy., Brno: CDK, 2012, ISBN 978-80-7325-274-8.
- Tadeusz Gajcy, Maciej Ruczaj (red.), Zády opřen o věčnost, Praha: MAKE detail, 2014, ISBN 978-80-905124-8-1.
- Maciej Ruczaj (ed.), Chtěli jsme být svobodní… Příběhy z Varšavského povstání 1944, Ostrava: PANT, 2015, ISBN 978-80-905942-6-5.
- Petr Fiala, Maciej Ruczaj (ed.), Koniec beztroski : o Europie, demokracji i polityce, jakiej nie chcemy, Kraków : Ośrodek Myśli Politycznej, 2016, ISBN 978-83-64753-54-1.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e Zapis przebiegu posiedzenia Komisji Spraw Zagranicznych /nr 111/ [online]. www.sejm.gov.pl, 2018-06-06, [cit. 2019-03-22]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ Maciej Ruczaj | DALC [online]. ualk.ff.cuni.cz, [cit. 2023-11-10]. Dostupné online. Archivované 2021-02-23 z originálu. (po česky)
- ↑ a b c d Veľvyslanec [online]. Poľsko na Slovensku - Portal Gov.pl, [cit. 2023-11-10]. Dostupné online. Archivované 2023-11-08 z originálu.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Maciej Ruczaj na poľskej Wikipédii.