Žofia Meklenburská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Žofia Meklenburská
Žofia Meklenburská
rodom meklenburská princezná a sobášom dánska kráľovná

Narodenie 4. september 1557
Wismar
Úmrtie 4. október 1631 (74 rokov)
Nykøbing Falster

Žofia Meklenburská (dán. Sophie af Mecklenburg) (* 4. september 1557, Wismar – † 4. október 1631, Nykøbing Falster) bola rodom meklenburská princezná a sobášom s dánskym kráľom Frederikom II. dánska kráľovná.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Otcom Žofie bol vojvoda Meklenburska-Güstrow Ulrich III. (1527 – 1603), matkou princezná Alžbeta Dánska (1524 – 1586), nevlastná sestra dánskeho kráľa Kristiána III.

Manželstvo a potomkovia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1571 pribudla na návštevu do Kodane teta Frederika II., Alžbeta Dánska so svojim manželom, meklenburským princom Ulrichom III. a štrnásťročnou dcérou Žofiou, o ktorú sa zaujímal dánsky kráľ. K uzavretiu manželstva však bolo potrebné vyjadrenie teologickej fakulty Kodanskej univerzity, lebo budúci snúbenci boli blízko príbuzní (Žofiina matka a Frederikov otec boli po otcovi súrodenci, hoci mali každý inú matku). Povolenie bolo udelené a po krátkych zásnubách bolo manželstvo uzavreté. Svadba Žofie s dánskym kráľom Frederikom II. sa konala 20. júla roku 1572 v Kodani a následujúceho dňa bola nová dánska kráľovná v katedrále Panny Márie v Kodani korunovaná.

Sobáš Žofie a Frederika bol – tak ako väčšina zväzkov v tom čase – dojednaný z dynasticko-politických dôvodov. Cez to aj cez veľký vekový rozdiel medzi manželmi (23 rokov) bolo ich manželstvo šťastné. Kráľovná často sprevádzala manžela na cestách po zemi a venovala sa predovšetkým rodinnému životu. Kráľ, ktorý sa podpisoval "FS", tvrdil, že to neznamená Fredericus Secundus, ale Fredericus & Sophia.

Z manželstva Žofie a Frederika II. vzišli následujúci potomkovia:

  • Alžbeta (1573 – 1626), manželka princa brunšvicko-wolfenbüttelského Henricha Julia
  • Anna (1574 – 1619), neskoršia kráľovná Škótska
  • Kristián IV. (1577 – 1648)
  • Ulrich (1578 – 1624), biskup Schwerinu
  • Augusta (1580 – 1639), manželka princa šlesvicko-holštýnského Jana Adolfa
  • Hedviga (1581 – 1641), manželka saského markgrófa Kristiána II.
  • Ján (1583 – 1602), zasnúbený s Xéniou, dcérou ruského vládcu Borisa Godunova

Regentstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Do manželovej smrti v roku 1588 nehrala Žofia vo verejnom živote veľkú úlohu. Po jeho skone prijala v roku 1590 regentstvo krajiny v mene svojho neplnoletého syna Kristiána; regentkou bola do roku 1594.

Žofia sa postarala o nemeckých vychovávateľov pre mladého kráľa a z jej popudu došlo k všeobecnému používaniu nemčiny na dánskom dvore, čo sa nestretávalo s kladnou odozvou u predstaviteľov regentskej rady vládnucou spolu s kráľovnou. Kráľovná veľmi obratne zaobchádzala so štátnymi financiami, odkláňajúc z nich čo sa dalo do kráľovskej pokladne. Jej panovanie došlo do napätých vzťahov medzi ňou na jednej strane a synom s regentskou radou na strane druhej – s radou bola v stave trvalej vojny. Keď Kristián IV. dosiahol plnoletosti, prikázal matke opustiť dvor a usadiť sa na ich statkoch na zámku v Nykøbing na ostrove Falster na juhu Dánska. Žofia sa musela zmieriť s porážkou aj s faktom, že jej syn už nie je dieťaťom, ktoré môže ovládať. Po roku však došlo medzi matkou a synom k zmiereniu.

Vyhnanie[upraviť | upraviť zdroj]

Vo vyhnanstve v Nykøbing, kde kráľovná žila na statkoch pripísaných jej manželom, sa zaoberala liečivými rastlinami a zbieraním ľudových piesní. Spoločne s pastorom Andersom Vedelom vydala prvú zbierku ľudových piesní v knižnej podobe a tým sa pričinila o zachovanie dánskej ľudovej kultúry. Prestavala zámok v Nykøbingu a založila v ňom obrazovú galériu. Zaujímala sa o mnoho vecí, m. i. o astronómiu – ešte za manželovho života zriadila astronomické observatórium na ostrove v Sunde. Bola veľmi zdatným správcom svojich majetkov a ľahko rozmnožovala svoje financie poskytujúc dobre úročené pôžičky svojmu synovi aj rôznym iným princom.

Súčasníci charakterizovali kráľovnú ako panovačnú osobu aj tvrdú matku, veľmi nediplomatické a nepoddajné povahy, priliehajúce na materiálnych veciach. Zomrela ako najbohatšia žena Európy – majetok, ktorý po sebe zanechala, bol odhadnutý na obrovskú sumu 5,5 miliónov rigsdalerov a stal sa jablkom sváru medzi ich deťmi. Jej syn Kristián IV. bol pri nej v okamihu jej smrti zadlžený sumou 2 milióny rigsdalerov. Okrem iného zanechala po sobe Žofia obrovské pivnice plné skvelých vín; tieto zásoby neboli v čase panovania Kristiána IV. vyčerpaný, ač kráľ robil, čo mohol – koristili z nich ešte Švédi za okupácie Dánska v 2. polovici 17. storočia.

Kráľovná si často sťažovala na zlé vzťahy s Kristiánom. Obaja však mali dominantné a panovačné povahy a za týchto okolností boli harmonické vzťahy medzi matkou a synom len málo pravdepodobné.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Kráľovná Žofia zomrela v požehnanom veku 74 rokov 4. októbra 1631 na svojich statkoch v Nykøbingu na ostrove Falster. Pochovaná bola v katedrále v Roskilde, mieste posledného odpočinku dánskych kráľov.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žofie Meklenburská na českej Wikipédii.