Ľukava
| Ľukava | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Rimavská Sobota |
| Obec | Husiná (osada Ľukava) |
| Prameň | Trojchotár (359 m n. m.) |
| - poloha | Cerová vrchovina |
| - výška | 281 m |
| - súradnice | 48°19′48″S 19°54′43″V / 48,330014°S 19,911904°V |
| Ústie | Rimava |
| - poloha | Rimavské Janovce |
| - výška | 189 m |
| - súradnice | 48°20′35″S 20°03′21″V / 48,342930°S 20,055701°V |
| Dĺžka | 14,5 km |
| Rád toku | V. |
| Hydrologické poradie | 4-31-03-453 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ľukava (do 2010 aj Ľukva)[1][2] je potok v západnej časti okresu Rimavská Sobota, je to pravostranný prítok Rimavy s dĺžkou 14,5 km. V okolí osady Mojša (do 2008 aj Majša) meandruje a na dolnom toku bola vybudovaná vodná nádrž Kurinec využívaná najmä na rekreačné účely.
Prameň: v Cerovej vrchovine, v podcelku Bučenská vrchovina, na severnom úpätí vrchu Dlhý vrch (369 m n. m.) a vrchu Trojchotár (359,4 m n. m.) v nadmorskej výške 281 m n. m.
Smer toku: po osadu Antalova pustatina na severovýchod, odtiaľ viacmenej na východ
Geomorfologické celky: 1. Cerová vrchovina, podcelok Bučenská vrchovina, časť Blhovská vrchovina, 2. Juhoslovenská kotlina, podcelok Rimavská kotlina
Prítoky: sprava z osady Rakov, Mojínsky potok, potok z oblasti obce Gemerček, zľava Baník a Včelinský potok
Ústie: do Rimavy v oblasti Gemerských terás, na území obce Rimavské Janovce v nadmorskej výške okolo 189 m n. m.
Obce: osada Ľukava (do 2010 aj Ľukva), Opátik, Antalova pustatina, osada Mojša (do 2008 aj Majša),[3] časti mesta Rimavská Sobota - Dúžava a Kurinec.
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi odborníkmi toponymie nie je jednota o pôvode názvu a preto sa stretávame s viacerými výkladmi pôvodu názvu. Názov vodného toku Ľukava vznikol buď spojením slovného základu luk z praslovanského lǫkъ (vo význame ohyb, zákruta) a prípony názvov vodných tokov (hydroformantu) -ava (vo význame voda, potok, vodný tok), teda potok s charakteristickými oblúkmi, podobne ako iné názvy vodných tokov s touto príponou: Rudava, Bebrava, Hlinava, Výrava, alebo zo slovného koreňa lukav- v prídavnom mene lukavý (vo význame záludný, nestály, falošný, zákerný), teda potok nestály svojim priebehom, často sa vylievajúci zo svojho koryta;[4] podobný pôvod názvu má i potok Lukavica (prítok Hrona) a potok Lukavica (prítok Šibskej vody) (v oboch prípadoch bol názov neskôr prenesený na obec Lukavica okres Zvolen i na obec Lukavica okres Bardejov).[5] Podľa ďalšieho výkladu názov potoka Ľukava má pôvod v domácej prezývke Luka z osobného mena Lukáš.[6][7] Mäkké ľ v názve Ľukava vo všetkých troch výkladoch pôvodu názvu je vplyvom miestneho nárečia.
Pomenovací akt prebehol v slovenskom jazykovom prostredí v podobe Lukava → Ľukava; po prisídlení maďarského obyvateľstva bol názov Ľukava podľa zákonitostí preberania cudzích slov do maďarčiny prevzatý a modifikovanný do podoby → Lyukva podobne ako Morava → Morva, Orava → Árva, Žitava → Zsitva, Jelšava → Jolsva; po opätovnom posune slovensko-maďarskej etnickej a jazykovej hranice bol tento názov späťprevzatý do slovenčiny v podobe Ľukva; názvoslovná autorita v roku 2010 revitalizáciou pôvodného názvu štandardizovala podobu Ľukava so zohľadnením nárečového ľ.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-6813/2010 zo dňa 16.11.2010 o štandardizácii 114 názvov vodných tokov, vodných nádrží a prameňov z územia SR, príloha č. 2, s. 47. Dostupné na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_4_2010.pdf (cit. 2021-04-15).
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodne-toky_februar_2017.pdf] (cit. 2021-04-19).
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2166/2008 zo dňa 8.4.2008 o štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov, príloha č. 2, s. 11. Dostupné na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/spravodaj1-2008.pdf (cit. 2021-02-20).
- ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku I. 2. vyd. Bratislava : Národné literárne centrum-Dom slovenskej literatúry, 1999. 485 s. (Svedectvá; zv. 15.) ISBN 80-88878-49-7. S. 355.
- ↑ KRAJČOVIČ, Rudolf: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (32). In: Kultúra slova, 2012, roč. 46, č. 2, s. 99. Dostupné na https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2012/2/ks2012-2.pdf (cit. 2021-04-24)
- ↑ SIČÁKOVÁ, Ľuba: Hydronymia slovenskej časti povodia Slanej. Prešov, Pedagogická fakulta v Prešove Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. 1996. S. 54. 108 s. ISBN 80-88697-24-7.
- ↑ ŠMILAUER, Vladimír. Vodopis starého Slovenska. Praha; Bratislava : Učená společnost Šafaříkova, 1932. 564 s. (Práce Učené společnosti Šafaříkovy v Bratislavě; zv. 9.) S. 178.