Abd ar-Rahmán ibn Umar as-Súfí

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Abd ar-Rahmán ibn Umar as-Súfí (arab. عبد الرهمن بن عمر الصوفي‎ ; * 7. december 903, Raj – † 25. máj 986, (?)Šíráz) bol perzský astronóm.

Meno[upraviť | upraviť zdroj]

Iné prepisy časti jeho mena "Abd ar-Rahmán" pozri v článku Abd ar-Rahmán.

Varianty jeho mena ako takého sú:

  • celé meno: Abu 'l-Husajn Abd ar-Rahmán ibn Umar as-Súfí al-Razí (resp. podľa súčasnej perzskej výslovnosti je namiesto Husajn Hosajn a namiesto Umar Omar a namiesto ar- al- či ol-)
  • iné: Abd ar-Rahmán as-Súfí, Abu 'l-Husajn Abd ar-Rahmán ibn Umar as-Súfí, Abu 'l-Husajn as-Súfí, Abd ar-Rahmán ibn Umar ibn Muhammad as-Súfí, Abd ar-Rahmán ibn Umar ibn Sahl as-Súfí, Abd ar-Rahmán as-Súfí Rází, Ibn as-Súfí, As-Súfí

Po latinsky sa volá Azophi.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Žil na dvore perzského emira Aduda ad-Dawlu v dnešnom Isfaháne. Venoval sa prekladom a rozširovaniu gréckych kníh z oblasti astronómie, hlavne Almagestu Klaudia Ptolemaia. Upravil v ňom zoznam hviezd a sám sa zaoberal jasnosťou a stanovením odhadov magnitúd. Jeho hodnoty sa často líšili od hodnôt uvedených v Almageste.

Vo svojej práci Kniha stálic (arab. كتاب الكواكب‎ – Kitáb al-kawákib) plným názvom Kitáb al-kawákib at-tábita al-musawwar - Kniha o súhvezdiach stálych hviezd), publikovanej v roku 964, spomenul aj hviezdokopu IC 2391 (Omikron Velorum), Collinder 399 (hviezdokopa Vešiak), všimol si aj obláčik v Androméde (dnešná galaxia M31) a mnohé ďalšie. Poznal už Veľký Magellanov mrak, hoci je viditeľný až z Jemenu, a nie z Isfahánu. Európanom nebol tento objekt známy až do Magellanovych objavných plavieb. As-Súfí ho nazval Biely vôl (arab. البقر الأبيض‎ - al-Bakr al-abjad).

Zaoberal sa aj spájaním tradičných arabských mien hviezd a súhvezdí s gréckymi súhvezdiami, mnohé z nich vôbec nesúviseli alebo sa navzájom prekrývali. Spozoroval, že rovina ekliptiky je vzhľadom na nebeský rovník odklonená a presnejšie vypočítal dĺžku tropického roka. Popisoval hviezdy polohou, farbou a magnitúdou. Takto popísal každé vtedy známe súhvezdie. Súhvezdia zobrazoval vždy dvojito: tak ako sú viditeľné zo Zeme, a ako by ich bolo vidieť z „opačnej“ strany oblohy. Písal tiež o astrolábe. As-Súfího práce v Európe neboli známe, a tak sa stalo, že galaxiu M31 znovuobjavil Simon Marius pomocou teleskopu v roku 1612.

Jeho meno v latinskej podobe (Azophi) nesie jeden z kráterov na Mesiaci.