Adélovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Adélovité (lat. Adelidae) je čeľaď malých motýľov (Microlepidoptera). Niektoré rody z tejto čeľade sa po slovensky volajú adéla.[pozn 1] Jedinci z tejto čeľade sa vyznačujú hlavne tým, že väčšina druhov má enormne dlhé tykadlá vzhľadom na veľkosť svojho tela.

Všeobecná charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Patria sem prevažne drobné motýle s výrazne dlhými a tenkými tykadlami, hlavne u samčekov. Tykadlá sú niekedy aj viac ako trikrát dlhšie, ako je dĺžka predných krídel. Rozpätie krídel sa najčastejšie pohybuje v rozmedzí 10 - 20 mm. Krídla sú často prekrásne tmavo, alebo pestro kovovo sfarbené. Oči samčekov bývajú zvyčajne veľké. Húsenice vytvárajú v listoch živných rastlín míny. Neskôr však list opúšťajú a vytvárajú si schránku. Imága sú aktívne hlavne cez deň, ale i v noci.

Čeľaď opísal v roku 1851 Bruand. Oficiálne označenie čeľade v odbornej literatúre je potom Adelidae Bruand, 1851.

Patrí do nadčeľade Incurvarioidea. Druhy motýľov z čeľade Adelidae sú na území Slovenska zaradené do viacerých rodov: Nemophora, Adela, Cauchas a Nematopogon.

Na území Slovenska sa vyskytuje asi 30 druhov, ktoré sú zatriedené do vyššie uvedených štyroch rodov a dvoch podčeľadí: Adelinae a Nematopogoninae.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1992 sa sem zaraďoval aj rod Adelites (dnes Incurvariidae).

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Poznámka: Je možné, že sa adéla volajú všetky, zdrojmi sú však zatiaľ doložené len tie uvedené v článku.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Poda, N.: 1761, Insecta musei Græcensis, quæ in ordines, genera et species juxta Systema Naturae Caroli Linnaei. Hæredum Widmanstadii, Græcii. 18 + 127 pp., 2 pls.
  • Wocke, M. F.: 1871, Microlepidoptera. p. 201 – 346. In: O. Staudinger & M. F. Wocke, Catalogue ou Enumération Méthodique des Lépidoptères qui habitent le territoire de la Faune Européenne. Dresden.
  • Zaguljaev, A. K.: 1978, Fam. Adelidae – long-horn moths. p. 92 – 112. In: G. S. Medvedev (ed.), Key for determination of Insects of the European Part of the USSR. Vol. IV, Lepidoptera, pt. 1. – Nauka, Leningrad. [ruský].
  • Brown, J. M., O. Pellmyr, J. N. Thompson, and R. G. Harrison.: 1994, Mitochondrial DNA phylogeny of the Prodoxidae (Lepidoptera: Incurvarioidea) indicates a rapid ecological diversification of the yucca moths. Annals of the Entomological Society of America 87: p. 795 - 802.
  • Wojtusiak, J.: 1996, Adelidae. p. 28 – 29. In: O. Karsholt & J. Razowski (eds.). The Lepidoptera of Europe: A distributional checklist. Apollo Books, Stenstrup.
  • Davis, D. R.: 1999, The Monotrysian Heteroneura. Ch. 6, p. 65 - 90: In Kristensen, N.P. (Ed.). Lepidoptera, Moths and Butterflies. Volume 1: Evolution, Systematics, and Biogeography. Handbuch der Zoologie. Eine Naturgeschichte der Stämme des Tierreiches / Handbook of Zoology. A Natural History of the phyla of the Animal Kingdom. Band / Volume IV Arthropoda: Insecta Teilband / Part 35: 491 pp. Walter de Gruyter, Berlin, New York.
  • Bělín, V.: 2003, Noční motýli České a Slovenské republiky. Vít Kabourek, Zlín, p. 16 - 17.
  • Kuchlein, J. H. and Ellis, W. N.: 2004, Climate-induced changes in the microlepidoptera fauna of the Netherlands and the implications for nature conservation. Journal of Insect Conservation, 1(2): p. 73 - 80.