Agias z Farsalu
Agias (starogr. Ἀγίας – Agias) bol olympijský víťaz v pankratiu v roku 484 pred Kr.[1][2]
Agias, syn Aknonia z tesálskeho Farsalu, bol na 74. olympijských hrách v roku 484 pred Kr. ovenčený olivovou ratolesťou po víťazstve v pankratiu. Okrem olympijského víťazstva si v tejto disciplíne vybojoval aj tri víťazstvá na pýthijských hrách a po päť víťazstiev na nemejských a na isthmiských hrách.[2] Pankration sa v Olympii zaviedol na 33. hrách v roku 648 pred Kr.[3][4] Bol to pästiarský zápas, pri ktorom boli dovolené všetky zápasnícke chmaty, údery päsťou, kopanie a vykrúcanie údov.[5]
Sochu atléta Agia objavili francúzski archeológovia počas vykopávok v Delfách v roku 1894.[1] Je dobrou kópiou bronzovej skulptúry od vynikajúceho sochára Lysippa zo Sikyónu. Jeho socha patrila k súsošiu znázorňujúcich členov rodiny tesálskych kniežat. Delfská skupina má nápis vo veršoch, ktorý umožňuje identifikovať jednotlivé postavy.[6] Nápis týkajúci sa Agia okrem iného hlása, že bol synom Aknonia z Farsalu a tiež počet jeho víťazstiev na panhelénskych hrách.[2] Zaujímavé však je, že tento delfský nápis je takmer zhodný s nápisom vyrytým na podstavci[6] (alebo platni), ktorý našli a okopírovali priamo vo vlasti Agia v roku 1811 dvaja archeológovia, Nemec barón Stackelberg a Dán Brøndsted.[1] Tento podstavec bol pravdepodobne časťou skupinového portrétu tesálskych kniežat, ktorý u majstra objednali občania Farsalu (aj Agiov pravnuk Daochos, zástupca Tesálie v delfskej amfiktyónii[2]) a zrejme kópie týchto sôch venovali (okolo roku 337 pred Kr.) delfskej svätyni.[2]
Oba nápisy preskúmal a následne v roku 1897 zverejnil nemecký epigraf a archeológ Erich Preuner. Nápis Agiovho podstavca z Farsalu uvádza o tri víťazstvá viac z pýthijských hier ako delfský.[7] Preuner rozdiel v počte pýthijských víťazstiev na nápisoch vysvetlil tak, že v jeho rodnom meste si mohli dovoliť zaznamenať nepravdivý údaj, ale na posvätnom území Delf museli uviesť pravdu.[1]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d Hermann Erich Preuner, Ein delphisches weihgeschenk, str. 17-33
- ↑ a b c d e Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 176.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 114.
- ↑ Eusebios, Kronika 2,193.[1]
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 250.
- ↑ a b José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 150.
- ↑ Inscriptiones Graecae, IG IX,2 249 [2]