Akordeón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Fisarmonica nera a piano.png

Akordeón je hudobný nástroj, pri ktorom sú zdrojom zvuku kovové jazýčky, rozochvievané prúdom vzduchu. Ten je získavaný pohybom mechu. Pre ovládanie nástroja slúžia dve skupiny kláves. Akordeón patrí medzi aerofóny.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Akordeón sa prvýkrát v dejinách objavil roku 1829. Vtedy si dal viedenský výrobca nástrojov Demian patentovať nástroj – Accordion. Nástroj vznikol zdokonalením Buschmannovej handäoliny, ktorá bola vynájdená v roku 1812. Ale v mnohých štátoch sa na dlhú dobu vžil názov harmonika (harmonika bolo súhrnné označenie nástrojov približne o sto rokov starších, založených na celkom inom princípe). V týchto štátoch sa ale slovom harmonika označovali nástroje ako sú händaolina, accordion, bandonion atď. Z týchto nástrojov sa dnes uplatňuje hlavne akordeón. Ide o chromatický nástroj rovnako-zvučný. Z hľadiska širšieho rozdelenia nástroja sa dá akordeón považovať za aerofón, najviac ho však vystihuje označenie idiofon. V akordeóne vzniká tón kmitaním jazýčkov, ktoré sú rozkmitávané prúdiacim vzduchom, ktorý je buď nasávaný, alebo vytlačovaný mechom akordeónu.

Typy akordeónov[upraviť | upraviť zdroj]

Gombíková harmonika[upraviť | upraviť zdroj]

Pre ovládanie diskantovej aj basovej časti gombíkovej harmoniky slúži množstvo guľatých gombíkov, usporiadaných do niekoľkých rád.

Klávesový akordeón[upraviť | upraviť zdroj]

Pianový alebo klávesový akordeón má v diskantovej časti klaviatúru s rozsahom väčšinou od dvoch do troch oktáv.

Slovenskí akordeonisti[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]