Aktinoidová kontrakcia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Aktinoidová kontrakcia je postupné zmenšovanie iónových polomerov aktinoidov s narastajúcim protónovým číslom od 126 pm (Ac3+) po 88 pm (Lr3+).[1] So zvyšujúcim sa protónovým číslom pristupujúce elektróny obsadzujú vnútorné orbitály 5f a vo valenčnej vrstve 7s je stále ten istý počet elektrónov - dva. Tie sú jadrom priťahované stále silnejšie, pretože orbitál 5f slabo tieni pôsobenie kladného náboja jadra. Tento jav je dobre pozorovateľný hlavne pri ťažších aktinoidoch (od curia vyššie), kde je stabilný oxidačný stupeň +III.[2]

Prehľad elektrónových konfigurácií a iónových polomerov aktinoidov[3]
Prvok Ac Th Pa U Np Pu Am Cm Bk Cf Es Fm Md No Lr
Protónové číslo 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103
Elektrónová konfigurácia 6d17s2 6d27s2 5f26d17s2
alebo
5f16d27s2
5f36d17s2 5f46d17s2
alebo
5f57s2
5f67s2 5f77s2 5f76d17s2 5f97s2
alebo
5f86d17s2
5f107s2 5f117s2 5f127s2 5f137s2 5f147s2 5f146d17s2
Iónový polomer (nm)
- An4+
- An3+
 

0,126
 
0,114
 
0,104
0,118
 
0,103
0,118
 
0,101
0,116
 
0,100
0,115
 
0,099
0,114
 
0,099
0,112
 
0,097
0,110
 
0,096
0,109
 
0,085
0,098
 
0,084
0,091
 
0,084
0,090
 
0,084
0,095
 
0,083
0,088

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. GAŽO, Ján a kol.. Všeobecná a anorganická chémia. 3. vyd. Bratislava : ALFA SNTL, 1981. 808 s. Kapitola Aktinoidy, s. 573-580.
  2. MUCK, Alexander. Základy struktúrní anorganické chemie. 1. vyd. Praha : Academia, 2006. 508 s. ISBN 80-200-1326-1. Kapitola Aktinoidy, s. 417-421. (po česky)
  3. GREENWOOD, Norman; EARNSHAW, Alan. Chemistry of the Elements. 2nd ed. Oxford : Butterworth-Heinemann, 1997. 1347 s. ISBN 0750633654. Kapitola The Actinide and Transactinide Elements, s. 1253-1284. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]