Alexandr Alexandrovič Bestužev
| Alexandr Alexandrovič Bestužev | |
| ruský spisovateľ, literárny kritik, dekabrista, publicista | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Pseudonym | Marlinskij |
| Narodenie | 3. november 1797 |
| Petrohrad, Ruská ríša | |
| Úmrtie | 19. jún 1837 (39 rokov) |
| Soči, Ruská ríša | |
| Odkazy | |
 | Alexandr Alexandrovič Bestužev (multimediálne súbory na commons) |
Alexandr Alexandrovič Bestužev , (rus. Алекса́ндр Алекса́ндрович Бесту́жев, pseudonym Marlinskij, rus. Марли́нский * 3. november 1797, Petrohrad, Ruské impérium – † 19. jún 1837, Soči) bol ruský spisovateľ, literárny kritik, dekabrista, publicista.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Zúčastnil sa dekabristického povstania v čele jedného zo vzbúrených plukov. Spolupracoval s Rylejevom ako spoluautor agitačných piesní a vydavateľ almanachu Poljarnaja zvezda. V roku 1820 vstúpil do Spoločnosti milovníkov ruskej slovesnosti (Общество любителей российской словесности). Zaoberal sa literárno-kritickou a publicistickou činnosťou; písal články o ruskej literatúre a prehľady ročnej literárnej produkcie (v rokoch 1823, 1824 a 1825). Keď sa po dlhšej nedobrovoľnej prestávke (väzenie, vyhnanstvo na Sibíri) vrátil k literárnej činnosti, zameral sa na prózu. Nadviazal na svoje poviedky z preddecembrového obdobia, rozvil ich silne vypätú emocionálnu romantickú stránku a začal písať novely pod pseudonymom Marlinskij (podľa obce Marli pri Petrohrade). Od roku 1829 slúžil ako radový vojak na Kaukaze, kde aj v boji zomrel.
Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
Próze sa venoval už v období pred dekabristickým povstaním. Napísal cestopisnú črtu v listoch Cesta do Reveľu (Поездка в Ревель, 1820, 1823), boli to texty s historickými námetmi. poviedky Roman a Oľga (1824) a Zradca (Изменник, 1824) sa obracali do dávnej ruskej minulosti. S využitím tradície tzv. gotického románu zobrazil pomery v stredovekom Pobaltsku ovládanom prevažne nemeckými rytiermi; Hrad Wenden (Замок Венден, 1823), Hrad Neuhausen (Замок Нейгаузен, 1824, 1825), Hrad Eisen (Замок Ейзен, 1825, 1827), Reveľský turnaj (Ревельский турнир, 1825) a ďalšie. Vyznačovali sa pútavým dejom, dobrodružnými zápletkami, konfliktami, zradami, tajomstvom. Charakteristická bola pre ne tiež neskrývaná náklonnosť k bojovníkom za národnú nezávislosť a sociálnu spravodlivosť.
V Bestuževovej tvorbe tridsiatych rokov patrí významné miesto pozorovaniam z Kaukazu. Kaukazské dojmy sú zachytené v Listoch z Dagestanu (Письма из Дагестана, 1832) a v črtách Rozlúčenie s Kaspickým morom (Прощание с Каспием, 1834). Najznámejšími z tohto obdobia sú jeho hrdinsko-bojovnícke prózy predchnuté divokou romantikou Ammalat-Bek (1834) a Mulla Nur (1836). Protiklad vnútorne bohatých ľudí a utilitarizmu súdobého sveta sa objavuje v prózach Skúška (Испытание, 1830) a Strašná veštba (Страшное гадание, 1831). V emocionálnej tragédii veľkej lásky Fregata Nádej (Фрегат Надежда, 1832) ústi v protišľachtický protest bojovnej demokratickej orientácie. Z podobne ladených próz sú ešte známe dva príbehy z obdobia protikontinentálnej blokády a protinapoleonskej vojny, Poručík Belozor (Лейтенант Белозор, 1831) a Moreplavec Nikitin (Мореход Никитин, 1834).
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- PAROLEK, Radegast - HONZÍK, Jiří: Ruská klasická literatura. Svoboda, Praha: 1976. 629 s.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Алекса́ндр Алекса́ндрович Бесту́жев na ruskej Wikipédii.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexandr Alexandrovič Bestužev
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Bestuževove dielo na Google knihy (po rusky)