Alfa ferit

Ferit (z lat. ferrum), alebo alfa ferit alebo alfa železo (α-Fe) je tuhý roztok uhlíka v železe s kubicky priestorovo centrovanou kryštálovou sústavou. V základnej kryštalickej bunke feritu, kde je 8 atómov železa umiestnených v rohoch kocky môže byť jeden atóm uhlíka umiestnený v strede kocky. Maximálna koncentrácia uhlíka vo ferite je 0,035 %.

Alfa ferit je intersticialny tuhy roztok uhlika v zeleze alfa. To znamena, ze atomy uhlika sa nachadzaju v medziatomarnych priestoroch v krystalovej mriezke alfa zeleza. Udaje o maximalnej rozpustnosti uhlika v zeleze alfa sa lisia pramen od pramenu. Rozpustnost uhlika v alfa zeleze je funkciou teploty (pri konstantnom tlaku). Najvyssiu rozpustnost uhlika je pri eutektoidnej teplote, co je teplota eutektoidnej polymorfnej premeny ocele - zodpoveda teplote asi 723°C pri normalnom tlaku. Ferit je pri tejto teplote nasyteny pri koncentracii uhlika 0,018% (obvykle sa uvadza okolo 0,02 az 0,022% uhlika). Pri ochladzovani ocele sa rozpustnost uhlika v alfa zeleze este zmensuje a pri teplote 20°C je obsah uhlika radovo 10^-7 %, teda zanedbatelny. Uhlik pri ochladzovani musi z alfa zeleza uniknut, pretoze ferit je presycovany. Tento uhlik krystalizuje medzi zrnami feritu ako terciarny Fe₃C (cementit).

Kryštály feritu sú svetlé, za studena mäkké a tvárne, týmito vlastnosťami sa vyznačujú aj ocele s väčším podielom feritu (nízkouhlíkové ocele).

Ferit je magnetický pri teplotách nižších ako 760 °C. Práve táto zložka dodáva oceli a liatine ich magnetické vlastnosti. Je klasickým príkladom feromagnetického materiálu.

Pozri aj

• ferit (magnet)
• austenit