Alligator (1862)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alligator
Obrázok Alligator (1862)

Alligator, prvá ponorka v službách Námorníctva USA (U.S. Navy)

Základná charakteristika
Štát USAUSA
Druh
Staviteľ Neafie and Leavy, Filadelfia, Pennsylvania
Začiatok výstavby 1. november 1861
Dátum spustenia na vodu 1. máj 1862
Dátum prevzatia námorníctvom 13. jún 1862
Dátum potopenia (vyradenia) 2. apríl 1863, mys Hatteras
Dĺžka 14,3 m
Výška 1,4 m
Posádka 21
Hlavná výzbroj 2 tyčové torpéda
Pohon a pohyb
Pohon ľudská sila (16 mužov)
Maximálna rýchlosť prvá verzia 4, druhá až 7 uzlov

Alligator bola ponorka navrhnutá francúzskym inžinierom Brutom de Villeroy a prvé podmorské plavidlo v službách amerického námorníctva (Únie).

De Villeroy na jej návrh a stavbu dostal od námorníctva Únie 14 000 dolárov, no nakoniec z projektu odstúpil ešte pred jeho dokončením.[1] Ponorka mala byť odpoveďou na ohrozenie riečnych blokád Únie pancierovými loďami Konfederácie typu Merrimack. Mala byť postavená za 40 dní, no tento termín sa nepodarilo dodržať a stavba plavidla trvala nakoniec viac ako 6 mesiacov.[2]

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Alligator bol prvou ponorkou, kde bol použitý systém stlačeného vzduchu ako zásobárne kyslíka pre posádku. Takisto bola ako prvá vybavená funkčným systémom filtrácie vzduchu (dodatočne). Ďalším prvenstvom bola pretlaková komora, ktorá umožňovala potápačovi opustiť plavidlo a vrátiť sa doň bez potreby jeho vynorenia na hladinu. Potápač slúžil ako "živé torpédo": jeho úlohou bolo upevniť na dno nepriateľskej lode výbušninu s elektrickou rozbuškou.[3]

Ponorka mala valcovitý tvar a v prvej verzii bola poháňaná šestnástimi veslármi, ktorí dokázali vyvinúť rýchlosť do 4 uzlov. Pohon ponorky bol teda aj napriek niektorým významným technickým prvenstvám primitívny a zastaraný. O pol roka bol preto systém vesiel nahradený lodnou skrutkou, poháňanou ručne ovládanou kľukou, ktorý dosahoval rýchlosť až 7 uzlov. Celkový počet členov posádky bol 21.

Pokusy[upraviť | upraviť zdroj]

Po spustení na hladinu bola ponorka odtiahnutá do Filadelfského prístavu na vystrojenie a 12. júna 1862 bola oficiálne prevzatá do služieb Námorníctva. Následne bola presunutá do Hampton Roads (kde dostala meno Alligator) a následne po rieke Delaware až do zátoky Chesapeake. V Norfolku bola pridelená do služby v rámci blokády prístavov severného Atlantiku.[2]

Prvé bojové nasadenie Alligatora malo byť zničenie strategicky významného mosta cez rieku Appomattox v lete roku 1862.[1] Rovnako pôvodne plánované nasadenie v oblasti James River ako podpora pre potápačov sa tiež ukázalo ako problematické - loď bola na plytké vody riek príliš veľká.[4] Ponorka bola preto odtiahnutá späť do Hampton Roads a následne do Washingtonského prístavu, kde bol pohon veslami nahradený lodnou skrutkou.

Potopenie[upraviť | upraviť zdroj]

Alligator sa 4. apríla 1863 stratil v búrke pri myse Hatteras, keď bol bez posádky vlečený parníkom USS Stumper na miesto svojho prvého operačného nasadenia v oblasti Charlestonu (Južná Karolína) a jeho vlečné lano sa pretrhlo.[3]

Od roku 2005 pátra po vraku ponorky v oblasti mysu Hatteras skupina vedcov v rámci National Marine Sanctuaris Program (Národný program pre záchranu námorných pamiatok). [5]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b NOVÁK, Jan. Dramatické zrození ponorek. 21.století Speciál, september 2005.
  2. a b MOONEY, James L.. Dictionary of American Naval Fighting Ships [online]. Navy Dept., Office of the Chief of Naval Operations, Naval History Division, 1959 - 1981, [cit. 2010-05-03]. Dostupné online. (eng)
  3. a b CHANT, Chris. [s.l.] : REBO Productions CZ, 2009. ISBN 978-80-255-0073-6. Kapitola Alstittovo plavidlo (1863), s. 38. (český preklad)
  4. HARRIS, Brayton. Submarine history 1580 - 1869 [online]. 25.8.2009, [cit. 2010-05-03]. Dostupné online. (eng)
  5. Mission Survey Overview [online]. National Marine Sanctuaris Program, [cit. 2010-03-27]. Dostupné online. (eng)