Anders Jonas Ångström
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Anders Jonas Ångström | |
|---|---|
 švédsky astronóm a fyzik |
|
|
|
|
| Narodenie | 13. august 1814 Lögdö (Västernorrland) |
| Úmrtie | 21. jún 1874 (59 rokov) Uppsala |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Anders Jonas Ångström (* 13. august 1814, Lögdö (Västernorrland) – † 21. jún 1874, Uppsala) bol švédsky astronóm a fyzik.
Do histórie sa zapísal najmä svojou prácou na spektroskopii. Študoval spektrá atómov a vďaka tejto práci v roku 1862 odhalil po spektrálnej analýze slnečného svetla prítomnosť vodíka ako stavebnej jednotky Slnka. V roku 1868 zmapoval spektrum Slnka (1 000 čiar), pričom použil jednotku vlnovej dĺžky svetla, ktorá dostala neskôr názov po ňom (angström).[1]
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anders Jonas Ångström
Referencie [upraviť]
- ↑ HAJDUK, Anton; ŠTOHL, Ján. Encyklopédia astronómie. Bratislava : Obzor, 1987. S. 72.
