Antofylit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Antofylit
Antofylit
Lúčovito vláknité hnedastostriebristé kryštály antofylitu z lokality Paakkila, Fínsko.
Mg2Mg5Si8O22(OH)2
Všeobecné informácie
Trieda Silikáty
Zaradenie 9.DE.05
Rok objavenia 2012
Pôvod názvu z lat. "anthophyllum" – klinček
IMA status Rd
Kryštalografia
Kryšt. sústava rombická
Morfológia
Habitus
Optické vlastnosti
Farba(y) klinčekovito hnedastá, zelenohnedá
Farba vrypu biely
Lesk sklený, perleťový
Priesvitnosť priesvitný
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 5,5
Hustota 2,9 – 3,2 kg.dm−3 kg.dm−3
Štiepateľnosť dobrá
Lom lasturnatý
Ostatné
Rozpustnosť v kyselinách nerozpustný
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Antofylit je minerál zo skupiny amfibolu, kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky Mg2Mg5Si8O22(OH)2.[1] Známy aj pod názvom bidalotit.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Antofylit vytvára perleťovohnedasté radiálne lúčovité, inokedy vláknité či zrnité agregáty alebo masu. Prizmatické kryštály vytvára len zriedkavo. Farba je hnedá, sivá až biela alebo zelenkastá.[2] Vláknitá štruktúra je elastická. Niekedy má modrú až bielu luminiscenciu. Taví sa ťažko, je odolný voči kyselinám.[3] Vryp je bezfarebný alebo sivý. Lesk je sklený.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Paragenéza – biotit, amfibol

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa v premenených horninách, najmä v kryštalických bridliciach amfibolitovej fácie, ako sú napríklad ruly.

Lokality[upraviť | upraviť zdroj]

Česko (Heřmanov, Pernštejn), Nemecko (Bodenmais), Nórsko (Kongsberg), USA (Montana)...[3]

Ekonomický význam[upraviť | upraviť zdroj]

V chemickom priemysle. Vláknité odrody sa používajú ako azbest.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Commission on New Minerals, Nomenclature and Classification of the International Mineralogical Association. The official IMA-CNMNC List of Mineral Names [online]. 2008, rev. 2013-10-01, [cit. 2013-11-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Pellant, Ch., 2005, Horniny a minerály. Ikar, Bratislava, s. 153
  3. a b Ďuďa, R.; Rejl, L.; Slivka, D. (2008), Minerály, Praha: Aventinum, s. r. o., str. 332, ISBN 978-80-86858-44-9 

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

mindat.org angl.