Apatouria

Apatouria alebo Apatúria (starogr. Ἀπατούρια) bola starogrécka slávnosť oslavujúca zápis detí, efébov a vydatých žien do fratrií.^[1]^[2]

Apatúria bol trojdňový sviatok, ktorý sa každoročne konal v celej Iónii (podľa Herodota okrem Efezu a Kolofónu^[3]) od 19. do 21. resp. 26. až 28. atického mesiaca Pyanepsión (október – november) v Aténach, kde vznikol (zrejme predstavoval slávnosť „spoločného vzťahu“).^[4]^[2] Počas tohto sviatku boli prijímaní noví členovia do fratrií a prinášané obete.^[5]

V prvý deň sviatku, ktorý sa nazýval Dorpia („Večera“), sa konali večerné hostiny na mieste stretnutia fratrií alebo v súkromných domoch členov. Na druhý deň, zvanom Anarrhysis („Obeť“), obetovali voly na verejné náklady Diovi Fratriovi a Athéne Fratrii.^[6]

V posledný deň, ktorý nazývali Kúreótis („Deň mladých“) boli deti (aj adoptované ^[7]), mladí muži (deti a efébov zapísali do fratrií ich otcov) a mladomanželky zapisované do fratrií (mladé ženy tým nezískali občianstvo, ale len uznanie legitímneho nároku svojich detí mužského pohlavia na prvorodené právo slobodných aténskych mužov.^[8]).^[2]^[9] V tento deň boli rodovým ochrancom obetované jahňatá a kozy, otcovia alebo poručníci pred zápisom zložili prísahu, že sú legitímni (zápis do fratrie bol sprevádzaný obetou zvanou Meion, o ktorej sa vie len málo^[8]) a efébom ostrihali vlasy (ešte skôr efébi odetí v čiernom rúchu obetovali Heraklovi víno^[10]).^[1]

Dórskou obdobou Apatúrie bol sviatok Apellai.^[4]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

↑ ^a ^b Niall W. Slater. Spectator Politics. Philadelphia : University of Pennsylvania Press, 2002. ISBN 978-08-1223-652-1. S. 233.
↑ ^a ^b ^c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 366.
↑ Herodotos, História, 1,147.
↑ ^a ^b Christian Roy. Traditional Festivals. New York : Bloomsbury Publishing USA, 2005. ISBN 978-18-5109-689-3. S. 13.
↑ Diderot: velká všeobecná encyklopedie. Praha : Diderot, 2000. ISBN 978-80-9027-233-0. S. 389.
↑ Encyclopaedia Britannica. New York : Encyclopaedia Britannica, 1973. ISBN 978-08-5229-173-3. S. 105.
↑ George Grote. A History of Greece. London : Routledge, 2013. ISBN 978-11-3459-378-1. S. 911.
↑ ^a ^b Christian Roy. Traditional Festivals. New York : Bloomsbury Publishing USA, 2005. ISBN 978-18-5109-689-3. S. 14.
↑ Isaeus. The Speeches of Isaeus. Cambridge : Cambridge University Press, 2013. ISBN 978-11-0805-936-7. S. 358.
↑ Alan H. Sommerstein, Andrew James Bayliss. Oath and State in Ancient Greece. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1028-538-3. S. 18.

[:233-1] Niall W. Slater. Spectator Politics. Philadelphia : University of Pennsylvania Press, 2002. ISBN 978-08-1223-652-1. S. 233.

[:366-2] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 366.

[3] Herodotos, História, 1,147.

[:13-4] Christian Roy. Traditional Festivals. New York : Bloomsbury Publishing USA, 2005. ISBN 978-18-5109-689-3. S. 13.

[:389-5] Diderot: velká všeobecná encyklopedie. Praha : Diderot, 2000. ISBN 978-80-9027-233-0. S. 389.

[:105-6] Encyclopaedia Britannica. New York : Encyclopaedia Britannica, 1973. ISBN 978-08-5229-173-3. S. 105.

[:911-7] George Grote. A History of Greece. London : Routledge, 2013. ISBN 978-11-3459-378-1. S. 911.

[:14-8] Christian Roy. Traditional Festivals. New York : Bloomsbury Publishing USA, 2005. ISBN 978-18-5109-689-3. S. 14.

[:358-9] Isaeus. The Speeches of Isaeus. Cambridge : Cambridge University Press, 2013. ISBN 978-11-0805-936-7. S. 358.

[:18-10] Alan H. Sommerstein, Andrew James Bayliss. Oath and State in Ancient Greece. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1028-538-3. S. 18.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]