Archeóny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Archebaktérie)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Archaea
Halobacteria.jpg
Halofilné araebaktérie
Vedecká klasifikácia
Doména Baktérie
Ríša (regnum) Archeóny Archaea
Vedecký názov
'
Synonymá
Archaebacteria

Archaea (-lat.) alebo staršie arch(a)ebaktérie (lat. Archaeobacteria) sú rozsiahla a veľmi stará skupina organizmov. Ich telo tvorí jediná bunka, ktorá má štruktúrou a organizáciou blízko k prokaryotickým bunkám. Archaea sú charakteristické tým, že žijú v extrémnych prírodných podmienkach.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Telo Archaea tvorí jediná bunka prokaryotického typu, ktorá má rôzne zloženie. Väčšinou mávajú bunkovú stenu, ktorá ale na rozdiel od baktérií nikdy neobsahuje peptidoglykán. Ich bunkové steny sú zložené z polysacharidov a proteínov. Ich bunkové steny obsahujú tiež tzv. pseudopeptidoglykán, čo je látka podobná peptidoglykánu. Rozdiel je v tom, že pseudopeptidoglykán obsahuje kyselinu N-acetyltalozaminurónovú, zatiaľčo peptidogylkán obsahuje namiesto nej kyselinu N-acetylmuramovú a zvyšky D-aminokyselín.

Pod bunkovou stenou sa nachádza cytoplazmatická membrána, ktorá obsahuje membránové lipidy zložené z rozvetvených reťazcov estericky viazaných na glycerol. Štartujúca aminokyselina v proteosyntéze je metionín (baktérie majú formylmetionín). Ďalšie odlišné znaky oproti baktériám sú necitlivosť na antibiotiká a chýbajúca slučka na rRNA. Ich rRNA sa neviaže na ribozómový proteín.

Ich rozmery dosahujú veľkosť 0,1 do 15 mikrometrov, ale niektoré agregáty alebo vlákna môžu dosiahnuť veľkosť až 200 mikrometrov. Rozmnožujú sa priečnym delením.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Archaea sú schopné obývať veľmi koncentrované roztoky soli, veľmi kyslé prostredia alebo horúce pramene. Ekologicky významné sú obligátne anaeróbne metanogénne Archaea, čo sú baktérie schopné existovať výlučne v prostrediach bez prístupu kyslíka a produkujú metán. Metanogénne Archaea spájajú vodík a oxid uhličitý za vzniku metánu, ktorý sa môže použiť na výrobu elektrickej energie. V americkom štáte Idaho sa podarilo objaviť metanogénne Archaea v horúcom prameni v hĺbke 200 metrov pod zemou.

Medzi Archaea schopné žiť v extrémnych roztokoch soli (tzv. extrémne halofily) patria rody Halobacterium a Halococcus.

Taxonómia[upraviť | upraviť zdroj]

Zaradenie Archaea v systéme živých organizmov je nejednoznačné. V roku 1978 C. R. Woese navrhol rozdeliť živé organizmy do troch ríší: Archaebacteria, Eubacteria a Eukaryotes. V minulosti sa zaraďovali ako oddelenie alebo podríša baktérií. Podľa Bergey´s Manual of Systematic Bakteriology patrili Archaea do triedy ríše Prokaryotae (Monera). V súčasnosti sa Archaea vyčleňujú ako samostatné impérium, taxón stojaci nad ríšou. Ďalšie impériá sú Prokarya a Eukarya.

Ak sa Archaea považujú za ríšu, obyčajne sa rozdeľujú na dva kmene (oddelenia):

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]