Architektonicko-historická rezervácia Nesebar
| Starý Nesebar | |
| Старинен Несебър | |
| architektonicko-historická rezervácia | |
 zo starého Nesebaru – v pozadí chrám Zosnutia Bohorodičky z obdobia bulharského národného obrodenia
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Burgas |
| Okres | Nesebar |
| Mesto | Nesebar |
| Súradnice | 42°39′31″S 27°43′52″V / 42,658616°S 27,7310961°V |
  | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Architektonicko-historická rezervácia Nesebar (bulh. Архитектурно-исторически резерват Несебър – Arhitekturno-istoričeski rezervat Nesebăr), známa aj ako Starý Nesebar (bulh. Старинен Несебър – Starinen Nesebăr) je architektonická a historická rezervácia vyhlásená na území historickej časti mesta Nesebar v Burgaskej oblasti v juhovýchodnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6][7][8][9]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Architektonicko-historická rezervácia Starý Nesebar bola vyhlásená na polostrove, ktorý tvorí historickú časť Nesebaru a s novšou časťou mesta je spojený úzkym pruhom pevniny.[2][4][5][6][9][10] Dĺžka polostrova je približne 850 metrov a šírka dosahuje okolo 350 metrov.[2][4][6][7]
Rezervácia bola vyhlásená 18. júla 1956[2][4][5][8][9] a v roku 1983 bol Starý Nesebar zapísaný aj na zoznam pamiatok svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.[4][5][8][9]
Najvýznamnejšie pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
Nesebar patrí k najstarším mestám Európy a bol založený približne 1200 rokov pred naším letopočtom.[1][2][4][7][9] Počas svojej histórie ho obývali najskôr Tráci, neskôr bol súčasťou Rímskej ríše, Byzantskej ríše, Bulharských cárstiev, Osmanskej ríše a nakoniec súčasného Bulharska.[1][2][4][7] Všetky tieto obdobia zanechali v meste svoje známky.[2][4][7]
Najvýznamnejšími pamiatkami Nesebaru sú chrámy, ktorých existovalo v minulosti na území mesta veľké množstvo.[2][4][5][6][7][8] Podľa záznamov stálo v období stredoveku na území Starého Nesebaru až okolo 40 chrámov, pričom presne identifikovaných chrámov o ktorých je dostatok informácií je 23.[2][5][7]
Najvýznamnejšie pamiatky ležiace v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Nesebar sú:[2][3][4][5][6][8][9][11]
- Chrám svätej Sofie – ranokresťanský chrám
- Chrám svätej Bohorodičky Eleusy – ranokresťanský chrám
- Chrám svätej Paraskevy – stredoveký chrám
- Chrám svätého Jána Krstiteľa – stredoveký chrám
- Chrám svätých archanjelov Michala a Gabriela – stredoveký chrám
- Chrám svätého Teodora – stredoveký chrám
- Chrám svätého Štefana – stredoveký chrám
- Chrám svätého Jána Aliturgeta – stredoveký chrám
- Chrám Krista Pantokratora – stredoveký chrám
- Chrám svätého Spasiteľa – chrám z obdobia osmanskej nadvlády zo začiatku 17. storočia
- Chrám Zosnutia Bohorodičky – obrodenecký chrám
- Veterné mlyny – veterné mlyny z obdobia osmanskej nadvlády
- Pevnostné hradby starého Nesebaru – fortifikačný systém mestských hradieb.
- Ranobyzantské termálne kúpele zo 6. storočia
- Obrodenecké domy – súbor typických bulharských dvojposchodových obytných domov postavených v architektúre typickej pre obdobie bulharského národného obrodenia v 18. storočí. Spodné poschodie slúžilo obvykle ako pracovná časť domu, pričom na hornom poschodí sa nachádzala časť obytná.[3][4][6][11]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Pohľad na zvyšky chrámu svätej Bohorodičky Eleusy a v pozadí na zvyšky jedného z veterných mlynov -
Pohľad na chrám Krista Pantokratora -
Pohľad na chrám svätého Jána Aliturgeta -
Pohľad na chrám svätého Spasiteľa -
Pohľad na chrám Zosnutia Bohorodičky -
Pohľad do ulice s komplexom chrámu svätého Štefana -
Pohľad na západnú časť chrámu svätého Teodora -
-
Pohľad na chrám svätého Jána Krstiteľa -
Pohľad na chrám svätej Paraskevy -
Pohľad do vnútorných priestorov baziliky svätej Sofie -
Pohľad na areál bývalých ranobyzantských termálnych kúpeľov -
Pohľad na budovu bývalých nesebarských tureckých kupeľov -
V uličkách Starého Nesebaru
,_%D0%BE%D0%B1%D0%BB.%D0%91%D1%83%D1%80%D0%B3%D0%B0%D1%81_(%D0%BE%D0%B1%D0%BB.%D0%91%D1%83%D1%80%D0%B3%D0%B0%D1%81),_%D0%BE%D0%B1%D1%89.%D0%9D%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%B1%D1%80_(%D0%BE%D0%B1%D1%89.%D0%9D%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%B1%D1%8A%D1%80),_%D0%9D%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%B1%D1%80_(%D0%9D%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%B1%D1%8A%D1%80),_%D0%A1%D1%82%D0%B0%D1%80_-_panoramio.jpg)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 66. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j opoznai.bg
- ↑ a b c ancient-nessebar.com
- ↑ a b c d e f g h i j k bulgariatravel.org [online]. [Cit. 2019-07-25]. Dostupné online. Archivované 2019-07-25 z originálu.
- ↑ a b c d e f g oilaripi.com
- ↑ a b c d e f nasamnatam.com
- ↑ a b c d e f g tripsjournal.com
- ↑ a b c d e bestplacesinbulgaria.com
- ↑ a b c d e f rezervaciq.com
- ↑ KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 67. (bulharsky)
- ↑ a b KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 66 – 67. (bulharsky)