Pevnostné hradby starého Nesebaru

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Plán stredovekého opevnenia starého Nesebaru, Bulharsko

Pevnostné hradby starého Nesebaru (bulh. Крепостни стени на aнтичния Несебър – Krepostni steni na antičnija Nesebăr) je fortifikačný systém mestských hradieb starého Nesebaru. Prvé opevnenie pochádza z 8. storočia pred Kr. Z tohto obdobia sa zachoval iba opevnený múr s bránou. Po rozpade Západorímskej ríše v 5. storočí začali byzantskí vládcovia financovať prestavbu opevnenia Nesebaru. Hradby sú 2,20 m hrubé, vyplnené štrkom, hlinou a obložené kamennými kvádrami technikou opus mixtum – striedanie kameňov a tehál. Táto technika sa používala aj počas stredoveku. Kvôli častým útokom bola časť múrov zničená.[1] Potom, čo bolo mesto v roku 1453 podrobené Osmanmi hradby stratili strategický význam a postupne upadali. Väčšina hradieb sa nedochovala alebo je v súčasnosti pod vodou. Najzachovalejšou časťou je práve najviac opevnený západný múr v blízkosti mestskej brány, ktorý dosahuje dĺžku 100 m a výšku 8 m.[2]

História výstavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na časť západnej hradby

Starý Nesebar sa nachádza na malom polostrove, dlhom 850 m a širokom 300 m, na celkovej ploche asi 24 hektárov. Jediným spojením s pevninou je úzka šija na západe s dĺžkou asi 400 m, vďaka čomu bola západná časť polostrova najviac opevnená. Možnosť ľahkej obrany lákala osadníkov na polostrov už v staroveku. Napriek svojej prírodnej ochrane bolo mesto opevnené už v staroveku. Počas nasledujúcich storočí sa vystriedalo niekoľko opevnených systémov, ktoré z polostrova vytvorili nedobytnú pevnosť.[3] Prví obyvatelia polostrova boli Tráci, ktorí začali opevňovať osídlenie už v 8. storočí pred Kr. Z tohto obdobia sa našiel opevnený múr s bránou, ktorý bol vyrobený z tesaného kameňa a bahna. V 6. storočí pred Kr. počas helenistickej kolonizácie kolonisti z Megary nezačali okamžite budovať nový obranný systém. Nový múr postavili neskôr, na konci 5. storočia pred Kr. alebo na začiatku 4. storočia Kr. Podľa Hr. Prešlenova mesto chránili od 5. storočia pred Kr. až do 9. storočia tri opevnené hradby. Nesebar neskôr dobyli Rimania a obranný systém využili počas nasledujúcich storočí.[4] V 5. storočí pred Kr. sa zmenil urbanistický plán mesta. Nesebar sa stal strategickým a duchovným centrom priamo spojeným s Konštantínopolom.[3] Prvé opravne práce trvali až do 3. storočia pred Kr. Na výstavbu opevnenia boli použité veľké kamenné bloky, ktorých lícne strany boli špeciálne vyleštené, umiestnené v jednej línii, bez akejkoľvek štrbiny. Vnútorná časť múrov bola vyplnená kamením a zeminou. Západná časť hradby sa miestami prekrýva s neskoršou byzantskou prestavbou.[2]

Pohľad na západnú hradbu a hlavnú bránu

Po úpadku Západorímskej ríše byzantskí panovníci pristúpili k aktívnej prestavbe. V druhej štvrtine 5. storočia bol postavený nový fortifikačný systém, ktorý využíval techniku opus mixtum – striedanie kameňov a tehál. Jeho najzachovalejšiu časť dnes môžeme vidieť pri mestskej bráne. Múr tu stál pred veľkými tesanými kamennými blokmi. Bránu lemovali dve štvorcové veže, z ktorých po oboch stranách boli symetricky umiestnené okrúhle a polkruhové veže. Dve brány, padací most a dvojkrídlová brána uzatvárali prístup do mesta. Druhá rekonštrukcia mestských hradieb sa uskutočnila na konci 6. alebo na začiatku 7. storočia po útokoch Avarov. Počas justiniánskeho obdobia bol na juhozápadnom pobreží blízko prístavu postavený opevnený múr.[3][2] V roku 812 dobyl mesto bulharský chán Krum, ktorý nechal zbúrať západný múr. Tretia oprava sa uskutočnila v poslednej štvrtine 9. storočia a štvrtá zhruba v polovici 9. storočia. Na konci 11. storočia bol obranný systém opäť opravený. Za vlády bulharského cára Ivana Alexandra boli hradby definitívne zrekonštruované. Potom, čo bolo mesto v roku 1453 podrobené Osmanmi, stratil obranný systém strategický význam a postupne upadal. V priebehu nasledujúcich storočí boli vykonané iba čiastočné opravy.[3][5][2]

Hradby[upraviť | upraviť zdroj]

Západná hradba[upraviť | upraviť zdroj]

Západný múr sa nachádza v západnej časti polostrova pri pevninskej šiji, ktorá je jediným pozemným spojením so starým Nesebarom. Táto časť bola najlepšie opevnená a patrí k najzachovalejším častiam fortifikácie až dodnes. Brána oproti úžine je ohradená dvoma päťuholníkovými vežami. Po bokoch od brány sa nachádzajú symetricky postavené polkruhové a okrúhle veže. Juhozápadná stena sa začína pri južnej veži západnej hradby a smeruje na juhovýchod až k vlnolamu južného prístavu pri južnej bráne.[5]

Južná a východná hradba[upraviť | upraviť zdroj]

Južný múr začína od vlnolamu južného prístavu alebo južnej brány a postupne kopíruje terén pobrežia, ktorý sa stáča na sever. Táto časť hradby je najmenej zachovalá. Juhovýchodný múr sa nachádzal medzi južným a východným výbežkom na ostrovčeku svätého Štefana. Na konci je asi 20 m zachovaná časť steny hrubej 2,50 m. Severovýchodná hradba sa tiahla od východného výbežku na ostrove svätého Štefana až k brehu pri Chráme svätej Bohorodičky Eleusy. Táto časť múra neprežila kvôli zosuvom pôdy. Podľa Škorpila sa na východnom pobreží nachádzajú kopy kameňov, ktoré by mohli byť ruiny bývalých veží. V tejto oblasti sa zachovala cisterna, ktorý bola ukrytá za hradbami.[6]

Severná hradba[upraviť | upraviť zdroj]

Severný múr začínal od Chrámu svätej Bohorodičky Eleusy a končil až pri severnom prístave či vlnolame tvorený vstupom západného múru do mora. V tejto oblasti si Škorpil všimol zvyšky mestských hradieb na štyroch miestach a to v okolí prístavu.[4][7][8] Archeologické prieskumy objasňujú, že hlavná pozornosť sa sústredila na opevnenie mesta na západe, úžine spájajúcej polostrov s pevninou. Severná a južná strana starého Nesebaru bola vhodná predovšetkým na kotvenie lodí v prístave.[9][10]

Morské hradby[upraviť | upraviť zdroj]

Výskumné práce Hr. Prešlenovova ponúkajú nový pohľad na časť opevnenia mesta v severnom a južnom prístave. Dnes je táto časť hradieb pod vodou. Na severozápadnej a juhozápadnej strane pokračovali tzv. morské hradby do mora. V 11. storočí sa juhozápadnej strane zrútila obdĺžniková veža do mora, ktorá spájala suchozemské opevnenie s tzv. morskými hradbami v južnom prístave.[11] Podľa L. Ognenovej a Hr. Prešlenova po zdokumentovaní trasy opevnenia sa zistilo, že polostrov za posledné dve a pol tisícročia stratil až dve pätiny svojho územia. Väčšina budov postavených v antike spolu s morskými hradbami boli v dôsledku tektonických procesov postupne zatopené.[12] Okrem postupného zatopenia polostrova boli tieto časti hradieb poškodené zemetraseniami v rokoch 1037, 1063, 1688, 1778 a 1855.[13]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pohľad na hlavnú bránu
    Pohľad na hlavnú bránu
  • Pohľad na veže západnej hradby.
    Pohľad na veže západnej hradby.
  • Veža západnej hradby pri severnom prístave
    Veža západnej hradby pri severnom prístave
  • Časť hradby smerujúca k severnému prístavu
    Časť hradby smerujúca k severnému prístavu
  • Časť opevnenia veže pri južnom prístave
    Časť opevnenia veže pri južnom prístave
  • Zvyšky juhovýchodnej hradby
    Zvyšky juhovýchodnej hradby

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ VENEDIKOV, Ivan; KNÍŽKOVÁ, Hana; GERASIMOV, Todor. Thrácké umění. Praha : Odeon, 1976. S. 312.
  2. ↑ a b c d Museum Ancient Nessebar [online]. [Cit. 2021-04-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ a b c d HRISTOV, Ivan. Mare Ponticum: Coastal Fortresses and Harbour Zones in the Province of Haemimontus 5 – 7th Century. Sofia : Unicart, 2018. Ďalej len HRISTOV, Ivan. Mare Ponticum: Coastal Fortresses and Harbour Zones in the Province of Haemimontus 5 – 7th Century. ISBN 978-954-2953-85-2. S. 131 – 132.
  4. ↑ a b VELKOV, V.. Nessebre. Ed. T. Ivanov. Sofia : Academie bulgare des sciences, 1969. Kapitola Mesambria – Mesembria – Nessèbre. (Situation, recherches, notes historiques), s. 9 – 28.
  5. ↑ a b HRISTOV, Ivan. Mare Ponticum: Coastal Fortresses and Harbour Zones in the Province of Haemimontus 5 – 7th Century, s. 133.
  6. ↑ HRISTOV, Ivan. Mare Ponticum: Coastal Fortresses and Harbour Zones in the Province of Haemimontus 5 – 7th Century, s. 134.
  7. ↑ VELKOV, V.. Bulgaria Pontica medii aevi. Ed. Vasil T. Gjuzelev. Zväzok VII. Sofia : Éditions de l'academie des sciences de Bulgarie, 1981. (Byzantinobulgarica.) Kapitola Die Bedeutung von Nesebăr in der übergangsperiode von der Antike zum Mittelalter, s. 137 – 140.
  8. ↑ VELKOV, V.. Die Schwarzmeerküste in der Spätantike und im frühen Mittelalter (Hrsg. R. Pillinger, Andr. Pülz, H. Vetters). Wien : VÖAW, 1992. ISBN 978-3-7001-1973-9. Kapitola Mesembria zwischen dem 4. und dem 8. Jahrhundert, s. 19–22.
  9. ↑ PRESHLENOV, Hr.. Roman Cities in Bulgaria. Ed. R. Ivanov. Sofia : Prof. Marin Drinov Academic Publishing House, 2012. ISBN 978-954-322-507-1. Kapitola Mesambria Pontica in orbis Romanus, s. 493 – 536.
  10. ↑ HRISTOV, Ivan. Mare Ponticum: Coastal Fortresses and Harbour Zones in the Province of Haemimontus 5 – 7th Century, s. 135.
  11. ↑ HRISTOV, Ivan. Mare Ponticum: Coastal Fortresses and Harbour Zones in the Province of Haemimontus 5 – 7th Century, s. 137.
  12. ↑ OGNENOVA-MARINOVA, L.; PRESHLENOV, H.. Tutela, conservazione e valorizzazione del patrimonio culturale subacqueo. Ed. F. Maniscalco. 2. vyd. Vol. 4. Napoli : Massa Editore, 2004. (Mediterraneum.) ISBN 88-87835-50-0. Kapitola Past and Future of the Underwater Archaeological Research in Nesebar, Bulgaria, s. 263 – 269.
  13. ↑ HRISTOV, Ivan. Mare Ponticum: Coastal Fortresses and Harbour Zones in the Province of Haemimontus 5 – 7th Century, s. 136.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ZBAVITEL, Dušan. Poklady světa: 150 nejvýznamnějších kulturních památek UNESCO. Praha : Knižní klub, 2004. ISBN 80-242-1186-6. S. 144.
  • BOUSFIELD, Jonathan; WILLIS, Matt. Bulharsko. Praha : Ikar, 2010. ISBN 978-80-249-1255-4. S. 209.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pevnostné_hradby_starého_Nesebaru&oldid=7317872“