Asle Toje

Asle Toje (nar. 16. februára 1974) je podpredsedom Nórskeho Nobelovho výboru (2018-2024), politológom špecializujúcim sa na oblasť zahraničnej politiku a bývalým výskumným riaditeľom v Nórskom Nobelovom inštitúte. V popredí jeho záujmu figurujú otázky jadrového odzbrojenia, mieru a geopolitiky. Pravidelne prispieva do diskusie o nórskej zahraničnej politike ako publicista tématizujúci otázky demokracie, trhovej ekonomiky, právneho štátu a konzervativizmu. Metodologicky patrí k zástancom neoklasicistického realizmu a má blízko k intelektuálnym pozíciám Francisa Fukuyamu.

Po štúdiu histórie a politológie na univerzitách v Oslo a Tromsø Toje obhájil doktorát v obore medzinárodné vzťahy na univerzite v Cambridge (2006). V r. 2004-2005 pôsobil ako Fulbright Fellow na Kolumbijskej univerzite, pod vedením Kennetha Waltza.

V r. 2007-2008 bol Toje vedeckým pracovníkom Nórskeho inštitútu pre obranné štúdie (Institutt for forsvarsstudier). V r. 2008 hosťoval na Inštitúte Európskej únie pre bezpečnostné štúdie (EU Institute for Security Studies) v Paríži. V tomto období vypracoval tézu o „transatlantickom vyjednávaní“ na príklade vzájomného prepojenia prítomnosti Spojených štátov v Európe prostredníctvom NATO a európskej integrácie na platforme EÚ. ^[1] V monografii The European Union as a small power - after the post Cold War (2010) Toje analyzoval miesto Európskej únie vo vznikajúcom multipolárnom usporiadaní medzinárodných vzťahov. Štúdia zaznamenala viacero pozitívnych ohlasov, o.i. na stránkach The Financial Times^[2] alebo The Economist. ^[3]