Astigmatizmus (optika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Astigmatizmus je závažná optická chyba pri veľkých vzdialenostiach od optickej osi aj pri málo svetelných sústavách, pretože je priamo úmerná svetelnosti a druhej mocnine odklonu od optickej osi. Astigmatizmus majú aj úzke zväzky lúčov, ak sú mimoosové. Astigmatické zväzky sa pretínajú v dvoch fokálach (nevytvárajú nikde bodové ohnisko) navzájom kolmých - meridiálny a sagitálny rez. Vzdialenosť medzi fokálami sa nazýva astigmatický rozdiel. Pri astigmatizme má obraz bodového zdroja tvar krátkej čiary (na fokálach) alebo neostrého krúžka (medzi fokálami). Astigmatizmus dobre vidieť pri zobrazení predmetu v tvare sústredných kružníc preťatých niekoľkými priemermi, ležiacich v rovine kolmej na optickú os a so stredmi na optickej osi. Pri umiestení premietacieho tienidla v rovine ohnísk meridiálnych rezov sa kružnice zobrazia ostro, ale obrazy polomerov sú neostré, a to tým viac, čím sú od optickej osi ďalej. Ak je tienidlo v rovine sagitálnych rezov, obrazy polomerov sú ostré, ale kružnice neostré. Astigmatizmus sústavy možno opraviť vhodným výberom polomerov krivosti lámavých plôch a ich optických mohutností. Sústava s opraveným astigmatizmom je anastigmat. Astigmatizmus a koma sa vyskytujú aj pri parabolických zrkadlách.

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA.