Bedári

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Bedári pozri Bedári (rozlišovacia stránka).
Portrét postavy Cosette

Bedári (franc. Les Misérables) je román od francúzskeho spisovateľa Victora Huga, ktorý bol vydaný v roku 1862 a patrí k najznámejším dielam 19. storočia.

Hlavným hrdinom príbehu je bývalý galejník Jean Valjean, ktorý sa snaží očistiť od svojej minulosti. Okrem neho v diele vystupuje množstvo ďalších postáv a dej sa odohráva vo Francúzsku 19. storočia, v búrlivom období napoleonských vojen, reštaurácie a nasledujúcich desaťročí.

Hugo vo svojom diele skúma podstatu dobra a zla a snaží sa upozorniť na sociálne problémy a nedostatky zákona. Tým nepriamo nadväzuje aj na svoje skoršie romány Posledný deň odsúdenca (1829) a Claude Gueux (1834). Okrem toho sa v Bedároch objavujú aj témy ako francúzska história, Paríž a jeho architektúra, politika, náboženstvo či láska. Hugo sa pri písaní nechal inšpirovať viacerými skutočnými osobami a udalosťami a vytvoril tak rozsiahle dielo, v ktorom sa stretajú prvky romantizmu s realizmom, sociálnym i psychologickým románom. Odkaz Bedárov ostáva aktuálny i dnes a možno aj tomuto faktu vďačí román za svoju stále živú popularitu – bol viackrát spracovaný do filmovej podoby, no známy je aj ako rovnomenný muzikál, ktorý už vyše dvadsať rokov dobýja svetové divadlá.

O románe[upraviť | upraviť zdroj]

Spoločenská spravodlivosť a jej vzťah k ľudskej dôstojnosti boli témy, ktoré Hugo vždy považoval za veľmi dôležité. Už pred vydaním románu Posledný deň odsúdenca sa začal zaujímať o život trestancov a galejníkov – okrem iného navštívil aj galeje v Toulone a väzenie v Bicêtre, aby tu spoznal životné podmienky a správanie väzňov a neraz aj ich smutné príbehy. V roku 1834 vydáva dielo inšpirované práve jedným z takýchto príbehov - Claude Gueux. Kým v oboch týchto dielach protestuje proti trestu smrti a jeho neľudskosti, Hugo začína snívať o diele oveľa väčšieho rozsahu, s témou oveľa širšie zameranou. Usilovne zbiera materiál, robí si poznámky a okolo roku 1845 sa konečne púšťa do písania diela s dočasným názvom Jean Tréjean, ktorý sa neskôr mení na Biedy. Román má mať 4 časti: príbeh svätca, príbeh trestanca, príbeh ženy a príbeh bábiky. Avšak búrlivý rok 1848 na čas odpúta Hugove myšlienky od tejto práce. Čoskoro prichádzajú roky vyhnanstva a tak Hugo otvára svoj kufor s rukopisom až o 12 rokov neskôr, teda v roku 1860 na ostrove Guernsey. V roku 1862 je dielo konečne pripravené na vydanie.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]