Bertha Benzová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bertha Benz, c. 1871

Bertha Benzová rodená Cäcilie Bertha Ringer (* 3. máj 1849, Pforzheim – † 5. máj 1944, Ladenburg) bola manželka Karla Benza. Bola prvou ženou-vodičkou automobilu vôbec a tiež prvým človekom, ktorý uskutočnil diaľkovú jazdu v automobile. Vďaka jej prínosu a podpore manžela v jeho činnosti a propagácii jeho práce je považovaná za priekopníčku automobilizmu.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Karl Benz a Bertha Benzová s Benzovým patentovaným motorovým vozidlom
Benz Patent-Motorwagen Nr. 3 (1888)
Bertha Benz Memorial Route[1]
„Prvá čerpacia stanica sveta“ - mestská lekáreň vo Wieslochu, v popredí plastika na počesť Berthy Benzovej

Bertha Benzová sa narodila v roku 1849 v Pforzheime ako dcéra tesárskeho majstra Karla Friedricha Ringera. Vo veku 23 rokov sa 20. júna 1872 v Ladenburgu vydala za Karla Benza. Svojmu mužovi poskytovala v jeho úsilí značnú oporu a to nielen psychologickú. Ešte pred svadbou pomohla Benzovi z finančných ťažkostí. Vložila do jeho firmy svoje predčasne vyplatené veno, pomocou ktorého mohol Benz splatiť dlhy a vyplatiť spoločníka Augusta Rittera, ktorý ťažkosti spôsobil, a firmu tak zachránila pred bankrotom. Vyplatenie spoločníka umožnilo manželom Benzovým získať samostatnosť v rozhodovaní o ďalšom vývoji ich podniku.[2]

Neskôr, potom ako o Benzove patentované motorové vozidlo pri krátkych skúšobných jazdách (takmer stále ukončených poruchou) nebol očakávaný záujem prizerajúcich sa a potencionálnych zákazníkov, rozhodla sa podporiť manžela veľmi účinným spôsobom. 5. augusta 1888 bez vedomia svojho muža podnikla so synmi – štrnásťročným Richardom a pätnásťročným Eugenom v Benzovej trojkolke 106 km dlhú jazdu z Mannheimu do rodného Pforzheimu. Z Mannheimu odchádzala za svitania a cez Bad Schönborn a jeho časť Mingolsheim a Neulingen-Bauschlott došla k večeru do Pforzheimu. Medzitým, aby upokojila manžela, poslala mu telegram o úspešnej ceste. Hoci bola primárnym cieľom jazdy návšteva jej matky v Pforzheime, Bertha, ktorá o ovládaní automobilu na rozdiel od svojich synov nič nevedela, chcela tiež svojmu mužovi ukázať, aká dôležitá je verejná prezentácia vynálezu pre jeho komerčný úspech. Verejné predstavenie vozidla a marketing totiž Benz ako typický vynálezca podceňoval.[3]

Cestou musela Bertha Benzová riešiť mnoho technických a iných problémov. Napríklad keďže v tom čase sa nedal kúpiť benzín (Ligroin) inde, než v lekárni, keď pani Benzovej došlo palivo, stala sa mestská lekáreň vo Wieslochu pri Heidelbergu vlastne prvou „čerpacou stanicou“ na svete. Rovnako aj karburátor sa palivom často zanášal a upchával a bolo nutné ho čistiť, na čo Bertha používala dlhú a úzku sponu do vlasov. Bolo potrebné aj veľmi často dolievať vodu do odparovacieho, teda stratového chladiaceho systému, bezstratový systém vymyslel až o dvanásť rokov neskôr Wilhelm Maybach.

Táto prvá diaľková cesta priniesla záujem prizerajúcich sa, aj miestnych novín, rozptýlila tiež pochybnosti o spoľahlivosti a bezpečnosti „automobilov“ a položila tak základ budúcemu úspechu firmy. Prispela aj k mnohým technickým zdokonaleniam Benzovho vozidla, napríklad aj k pridaniu ďalšieho prevodu pre ľahšie zdolanie väčších stúpaní, ktorý v pôvodnom type chýbal a vozidlo tak bolo potrebné niekedy do prudšieho kopca tlačiť. Bertha Benzová sa do Mannheimu vrátila nasledujúci deň.

Bertha Benzová zomrela vo vysokom veku 95 rokov v Ladenburgu, meste v ktorom sídlila prvá dielňa Karla Benza.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Angela Elis: Mein Traum ist länger als die Nacht. Wie Bertha Benz ihren Mann zu Weltruhm fuhr. Hoffmann und Campe, Hamburg 2010, ISBN 978-3-455-50146-9.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bertha Benz Memorial Route
  2. Prvá žena za volantom
  3. Tajná veľká cesta Berthy Benzovej

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]