Biela krvinka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Biele krvinky)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Biele krvinky alebo leukocyty sú druh krvných teliesok.

Obsahujú jadro, nemajú stály tvar. Všetky majú schopnosť amébovito sa pohybovať a na rozdiel od červených krviniek sú bezfarebné. Ich počet v krvi je podstatne nižší. V organizme plnia obrannú funkciu (imunita) a možno ich nájsť aj v iných tkanivách, v miazge, slezine a inde. U človeka Je ich 4 až 9 × 109 v litri krvi.

Podľa obsahu špecifických granúl ich delíme na:

Funkcie[upraviť | upraviť zdroj]

Biele krvinky zabezpečujú imunitu. Nešpecifická imunita je vrodená. Dôležitým nástrojom prirodzenej odolnosti organizmu je schopnosť bielych krviniek (granulocytov a monocytov) a špeciálnych buniek v tkanivách pohlcovať choroboplodné zárodky a iné častice fagocytózou. Jednoduchšie povedané : Obklopiť → pohltiť → usmrtiť → rozložiť → odstrániť. Fagocytózou však niektoré bunky často samy zomierajú. Pri ochoreniach sa ich počet v krvi často zvyšuje, tzv. leukocytóza.

Špecifická imunita je uskutočňovaná prostredníctvom B a T lymfocytov a vyskytuje sa hlavne pri stavovcoch (pozri pod lymfocyty).