Krvná skupina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Krvná skupina alebo krvný typ je charakteristika vlastností červených krviniek v krvi jedinca, resp. sacharidov a bielkovín na ich bunkovej membráne. Najdôležitejšie klasifikácie pre popis ľudských krvných skupín sú AB0 a Rhesus faktor (Rh faktor). Známych je ale aj približne ďalších 50 systémov krvných typov. Často sú ale menej významné ako AB0 a Rh.

Krvná skupina je určená antigénmi na povrchu červených krviniek. Niektoré antigény sú čisté bielkoviny, iné tvoria bielkoviny s polysacharidmi. Neprítomnosť niektorého z týchto znakov spôsobuje prirodzenú produkciu príslušných protilátok (pozri nižšie).

Transfúzia krvi neidentickej krvnej skupiny by viedla k okamžitej imunologickej reakcii – zhlukovaniu a rozpadu krviniek darovanej krvi. Darovaná krv by bola organizmom odmietnutá a výsledný produkt chemickej reakcie by spôsobil akútne zdravotné problémy, ktoré by mohli viesť až k hemolytickej anémii, zlyhaniu obličiek, šoku a smrti.

Krvné typy AB0[upraviť | upraviť zdroj]

Test na krvnú skupinu 0-
Test na krvnú skupinu A-

Najvýznamnejšie kritérium pre rozdelenie krvi do skupín je tzv. AB0 systém. Ľudská krv sa rozlišuje podľa prítomnosti antigénov A a B:

  • krv typu A obsahuje antigén A a protilátky anti-B
  • krv typu B obsahuje antigén B a protilátky anti-A
  • krv typu AB obsahuje antigény A i B a neobsahuje protilátky anti-A ani anti-B
  • krv typu 0 neobsahuje antigény A ani B a obsahuje protilátky anti-A i anti-B

Na svete je najčastejší krvný typ 0, ale v niektorých oblastiach (napr. v Švédsku a Nórsku, ale aj na Slovensku) je najbežnejší typ A. Typ AB sa vyskytuje najmenej. Existujú určité regionálne a rasové rozdelenia ľudskej krvi podľa prítomnosti antigénov AB0[1]. Podľa národnej transfúznej služby [2] je podiel krvných skupín nasledovný: 42 % populácie má skupinu A, 38 % skupinu 0, 13 % skupinu B a 7 % populácie má krvnú skupinu AB.

Presný dôvod, prečo si ľudský organizmus vytvára protilátky k antigénu, s ktorým sa nikdy nestretol, nie je vedecky popísaný. Vedci predpokladajú, že určité bakteriálne antigény sú rovnaké u glykoproteínov A aj B a protilátky vytvorené proti týmto baktériám reagujú s krvou cudzieho typu.

Antigény AB0 sa nevyskytujú len na červených krvinkách, ale tiež v iných tkanivách (pečeň, obličky, pľúca). Okrem iného tiež ovplyvňujú krvácanie a zrážanie krvi.

Dedičnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Krvné skupiny sa dedia po oboch rodičoch. Typ krvi je určený jediným génom s tromi alelami: i, IA a IB. Gén kóduje enzým glykosyltransferázu, ktorý mení sacharidy antigénov na povrchu červených krviniek. Gén sa nachádza na dlhom ramene deviateho chromozómu (9q34).

Alela IA zodpovedá typu A, IB zodpovedá typu B a i zodpovedá typu 0. IA a IB sú dominantné nad i, takže ľudia s alelami ii majú typ 0, ľudia s alelami IAIA alebo IAi majú typ A a ľudia s alelami IBIB alebo IBi majú typ B. Ľudia s alelami IAIB majú oba fenotypy, pretože A a B sú kodominantné. Preto je pre rodiča s krvným typom AB prakticky nemožné mať dieťa s typom 0 (ale nie je to priamym dôkazom, že dieťa nie je jeho).

Evoluční biológovia prijímajú teóriu, že alela IA sa vyvinula ako prvá. Nasledovala alela i, k čomu stačilo odstránenie jediného nukleotidu, čo ostatné nukleotidy posunulo. Ako posledná sa objavila alela IB. Tejto chronológií tiež zodpovedá zastúpenie krvných typov vo svete. Je tiež konzistentná s všeobecne prijímanými presunmi populácie a prevládajúcimi krvnými typmi v rôznych častiach sveta. Napríklad typ B je veľmi častý v ázijských populáciách, ale nie priveľmi častý v európskych.

Dedičnosť krvných skupín
Matka\Otec 0 A B AB
0 0 0, A 0, B A, B
A 0, A 0, A 0, A, B, AB A, B, AB
B 0, B 0, A, B, AB 0, B A, B, AB
AB A, B A, B, AB A, B, AB A, B, AB

História objavu[upraviť | upraviť zdroj]

Objav krvných skupín AB0 je všeobecne pripisovaný viedenskému vedcovi Karlovi Landsteinerovi, ktorý v roku 1901 objavil tri krvné skupiny A, B a C (dnešné A, B a 0). Za tento objav dostal v roku 1930 Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. V roku 1921 ale americká lekárska komisia dala prednosť Janskému, ktorý síce krvné skupiny objavil neskôr, ale narozdiel od Landsteinera všetky 4.

V roku 1902 popísali rakúski vedci A. van Descatello a A. Sturli krvnú skupinu AB ako „výnimku z Ladsteinerovho pravidla“.

V roku 1907 nezávisle na nich popísal český psychiater Jan Janský štvrtú krvnú skupinu, ktorá obsahuje znaky A i B. Janský používal označenie skupín I, II, III a IV.

Nezávisle na Janskom popísal v roku 1910 štyri krvné skupiny Američan William Lorenzo Moss. Použil tiež označenie rímskymi číslicami I–IV, ale v opačnom poradí ako Janský.

V tridsiatych rokoch 20. storočia sa zjednotilo označovanie krvných typov A, B, AB a 0 (podľa označenia Landsteinerova). V niektorých jazykoch (o. i. v angličtine, španielčine alebo francúzštine) sa používa zápis ABO s písmenom O, v iných (napr. v slovenčine, češtine alebo nemčine) zápis AB0 s nulou. Svetová zdravotnícka organizácia vo svojich anglických materiáloch používa zápis ABO.

Rhesus (Rh) faktor[upraviť | upraviť zdroj]

Druhý významný krvný typ rozlišujúci krv podľa tzv. Rhesus faktoru (skrátene Rh faktoru) popísal Karl Landsteiner a Alexander Weiner v roku 1940. Rh faktor je pomenovaný podľa makakov Macaca mulatta (anglicky Rhesus Macaque), u ktorých ho Landsteiner a Weiner objavili.

Rh faktor spôsobuje skupina zhruba 40 antigénov, ale najvýznačnejších je päť antigénov uložených na troch génoch:

  • antigén C: genotypy CC alebo Cc
  • antigén c: genotyp cc
  • antigén D: genotypy DD alebo Dd
  • antigén E: genotypy EE alebo Ee
  • antigén e: genotyp ee

Najsilnejší je antigén D; keď je antigén D prítomný na povrchu červených krviniek, označuje sa krv ako Rh+, v opačnom prípade Rh−. Najčastejšie je označenie Rh faktoru spojené s typom AB0 a zapisuje sa napr. ako A−. Ľudia s krvou bez antigénu D nemôžu prijímať krv Rh+, pretože by si proti antigénu D vytvorili protilátky a darovanú krv by neprijali – nastala by hemolytická reakcia.

Reakcia na prítomnosť antigénu D je príčinou tzv. hemolytickej choroby novorodencov. Tá sa môže prejaviť v tele matky s krvou Rh−, ktorá už porodila dieťa s Rh+ otcom (a toto dieťa malo Rh+) alebo dostala transfúziu krvi Rh+. V jej tele sú už vytvorené protilátky anti-D, ktoré môžu ohroziť nový plod. V minulosti neriešiteľná situácia (dochádzalo k úmrtím ďalších detí) sa dnes rieši veľmi jednoducho – injekčným podaním antiglobulínu matke po pôrode. Deti s Rh+ narodené matke s Rh- potom majú po narodení iba menšie komplikácie vo forme novorodeneckej žltačky.

Výskyt Rh faktoru v rôznych populáciách[upraviť | upraviť zdroj]

Genetické informácie ovplyvňujúce Rh faktor sa líšia podľa populácie. Nižšie uvedená tabuľka zobrazuje predpokladaný výskyt Rh typov krvi založenú na výskyte príslušných genotypov v populácií.

populácia Rh(D)− Rh(D)+
európsky pôvod 16 % 84 %
africký pôvod 0,9 % 99,1 %
neeurópsky, neafrický 0,1 % 99,9 %

Z tabuľky vyplýva, že pre ľudí s krvou Rh− je riskantné cestovať do iných častí sveta, kde sú zásoby krvi Rh− malé (obzvlášť vo východnej Ázií). Preto by mali transfúzne stanice v týchto oblastiach podporovať darcov krvi európskeho pôvodu.

Možnosti transfúzie krvi[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenskej populácií je najčastejšia krvná skupina A (42 % populácie) potom skupina 0 (38 %), B (13 %) a AB (7 %). Zhruba 85 % slovenskej populácie je Rh pozitívnych.[3] Pri transfúzii krvi je životne dôležité použiť krvnú skupinu, ktorá príjemcu nepoškodí. Nasledujúca tabuľka ukazuje povolené kombinácie krvi darcu a príjemcu.

tabuľka kompatibility krvi
príjemca darca
0− 0+ B− B+ A− A+ AB− AB+
AB+ * * * * * * * *
AB− * * * *
A+ * * * *
A− * *
B+ * * * *
B− * *
0+ * *
0− *

Tabuľka názorne ukazuje, že príjemca s krvou AB+ môže obdržať krv akéhokoľvek darcu, preto sa mu tiež hovorí univerzálny príjemca. Naopak krv skupiny 0− môže byť darovaná všetkým príjemcom, ide o univerzálneho darcu.

tabuľka kompatibility krvnej plazmy
krvná skupina príjemcu darca musí byť
AB 0, A, B alebo AB
A A alebo 0
B B alebo 0
0 0

Ďalšie systémy krvných typov[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem vyššie uvedených dvoch najvýznačnejších krvných typov je známych okolo 50 ďalších. Ich antigény sa vyskytujú v krvi spolu s antigénmi AB0 a D – krv je teda presnejšie popísaná napr. ako A Rh− ccee K−.

  • Diego pozitívnu krv majú iba niektoré skupiny obyvateľov Východnej Ázie a americkí Indiáni
  • Duffy negatívna krv je čiastočne imúnna voči malárii
  • Fisherov systém upresňuje pomerne zložitý Rh faktor, ktorý môže byť zapríčinený výskytom jedného z troch génov C/c, D/d a E/e na chromozóme 1

Ďalšie systémy krvných typov nie sú významné pri transfúziách krvi, ale majú význam pri forenznej analýze, napríklad pri určovaní páchateľov trestných činov.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Krevní skupina na českej Wikipédii.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. O'NEIL, Dennis. Distribution of Blood Types [online]. REV. 2009-02-01, [cit. 2009-08-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. SVITEKOVÁ, Klára. Zastúpenie krvných skupín [online]. Národná transfúzna služba SR, 2.11.2005, [cit. 2009-08-04]. Dostupné online.
  3. SVITEKOVÁ, Klára. Krvné skupiny [online]. Národná transfúzna služba SR, 12.9.2005, [cit. 2009-08-04]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]