Bitka pri Mezőkeresztesi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bitka pri Mezőkeresztesi
Battle of Mezokeresztes 1596.jpg
Zobrazenie bitky z tureckého manuskriptu
Dátum koniec októbra 1596
Miesto neďaleko dediny Mezőkeresztes v dnešnom severnom Maďarsku
Výsledok neočakávané víťazstvo Turkov
Protivníci
Osmanská ríša Habsburská monarchia a Sedmohradsko
Velitelia
Mehmed III., veľkovezír Damat İbrahim Paša Maximilián III. Habsburský, Žigmund Báthory

Bitka pri Mezőkeresztesi (alebo len Bitka pri Keresztesi) bola bitka, ktorá sa odohrala na konci októbra 1596 medzi tureckými vojskami a spojenými armádami rakúskej monarchie a Sedmohradska neďaleko dediny Mezőkeresztes v dnešnom severnom Maďarsku. Bitka sa skončila neočakávaným víťazstvom Turkov.

Pozadie bitky[upraviť | upraviť zdroj]

V lete 1596 hlavné sily tureckej armády dobyli po obliehaní Jáger. Cisárska armáda, ktorej velil Maximilián III. a Žigmund Báthory vyrazila s úmyslom dobyť mesto späť. Osmanským vojskám velil Mehmed III. a veľkovezír Damat İbrahim Paša. Obe armády sa stretli pri dedine Mezőkeresztes. Osmanské vojská boli vyčerpané niekoľkodňovým pochodom a dlhým obliehaním mesta. Habsbursko-Sedmohradské vojská čakali v dopredu vybudovaných poľných opevneniach okolo zrúcanín starého kostola. Prvý deň sa podarilo habsburským vojskám odraziť všetky osmanské útoky. Po protiútoku habsburských vojsk Osmani aj ich veliteľ začali utekať z bojiska. Cisárski vojaci začali rabovať ich tábor. To využila tatárska jazda a podnikla razantný protiútok. Cisárske vojsko bolo dezorganizované.

Bolo to jediné stretnutie hlavných síl oboch strán počas 15 ročnej vojny. Turci túto bitku prirovnávajú k víťazstvu pri Moháči.