Bokeh

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ukážka bokehu za dievčaťom.

Výrazom bokeh (z jap. boke ぼけ – „rozostrenie“) sa vo fotografii označujú estetické kvality častí snímok, ktoré sa nachádzajú mimo roviny ostrosti. Vzhľad a tvar rozptylových krúžkov (oblastí, do ktorých sa zobrazí nezaostrený bod) ovplyvňuje veľké množstvo faktorov, mimo iných konštrukcia objektívu, tvar a počet lamiel clony a nastavené zaclonenie.

Za príjemne pôsobiace sú obvykle považované rovnomerne osvetlené rozptylové krúžky s neostrými okrajmi, rušivo naopak pôsobia ostro ohraničené mnohouholníky, ktoré vznikajú pri výraznejšom zaclonení, ak má clona v objektíve malý počet lamiel; tento efekt do istej miery obmedzuje použitie zakrivených lamiel. Samotná veľkosť otvoru clony samozrejme ovplyvňuje aj hĺbku ostrosti, takže čím viac je clona otvorená, tým sú rozptylové krúžky väčšie. Efekt je možné dosiahnuť aj úpravu obrázku v grafickom editore.

Objektív Nikkor 35mm f/2 so šesťuholníkovou clonou.

Charakteristický bokeh sprevádzajú zrkadlové objektívy, pracujúce na princípe známom z hvezdárskych ďalekohľadov; použitie zrkadla predlžuje dráhu svetla v sústave a tak umožňuje vytvárať relatívne ľahké teleobjektívy s ohniskovou vzdialenosťou až 1 000 mm. Táto výhoda je znegovaná zobrazením neostrých oblastí snímky do tvaru medzikružia [1], ktoré väčšina fotografov považuje za značne nepríjemné.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]