Bytový dom na Paltramplatz
Bytový dom na Paltramplatz sa nachádza neďaleko centra Viedne v husto zastavanom desiatom viedenskom okrsku, v ktorom sa nachádza veľké množstvo bytových domov postavených prevažne počas stavebného boomu priemyselnej revolúcie. Bytový dom s 22 bytmi leží na rohu zeleného námestia, vypĺňajúc veľmi prirodzemým ale neočakávaným spôsobom medzeru v heterogénnej spleti okolitých budov. Tento nápaditý koncept pochádza zo známej architektonickej kancelárie Delugan-Meissl architects. Bol realizovaný od jari roku 2001 do leta 2002.
Základné údaje[upraviť | upraviť zdroj]
- realizácia: jar 2001 - leto 2002
- zastavaná plocha: 387 m2
- úžitková plocha: 1550 m2
- obostavaný priestor: 6830 m2
- náklady: 1,9 mil. eur
Genéza návrhu[upraviť | upraviť zdroj]
Na začiatku bola idea postaviť akúsi ubytovňu, teda bytový dom určený na krátkodobý prenájom. Podľa tejto koncepcie mal mať každý nájomník bytu k dispozícii aj malý smart parkujúci pred vstupom do obytného priestoru. Na prepravu auta z ulice až po vchodové dvere bytu mal slúžiť špeciálny výťah. V rámci tohto konceptu navrhovali architekti základné vybavenie bytu ako multifunkčný nábytkový element, ukrytý za celoplošne zasklenou fasádou. Koncept sa však zdal investorovi príliš odvážny a riskantný, a tak sa rozhodol postaviť bytový dom relatívne bežného štandardu.
Fasáda[upraviť | upraviť zdroj]
Vzhľad budovy je pravouhlá hmota matnočiernej farby, akoby potiahnutá nepravidelným rastrom pásových okien a lodžií, vložených do povrchu, vytvárajúc tento kompaktný monolit. Akoby pripomínal kabinet so šuflíkmi, ktoré sú rôzne povytiahnuté. Energeticky úspornú fasádu vytvorili v spolupráci s Technische univästität vo Viedni. Pozostáva z čiernych eternitových platní, ktoré sú schopné akumulovať solárnu energiu, využívanú na ohrev úžitkovej vody.
Konštrukčný systém[upraviť | upraviť zdroj]
Architekti Elke Delugan-Meisslová a Roman Delugan navrhujú základný konštrukčný systém zo železobetónu s cieľom dosiahnuť voľný pôdorys a flexibilitu pri dispozícii bytov.
Dispozície objektu[upraviť | upraviť zdroj]
Aj napriek svojej kompaktnosti sa dom snaží o jedinečné vizuálne prepojenie s okolím, čo je pre tvorbu tohto viedenského ateliéru typickým znakom. V každom byte navrhli priestrannú zasklenú lodžiu, v niektorých prípadoch prístupnú z viacerých miestností. Tieto lodžie umožňujú kontakt obyvateľov so zeleňou v okolí. Vstupnú zónu domu tvorí zasklený priestor. Na povrchu stien však dominuje žltá farba, ktorá púta pohľad na vstup bo bytového domu. K vstupu vedie zľahka stúpajúca rampa, ktorá jednak zjemňuje prevýšenie a taktiež upozorňuje na to, že sa objekt nachádza v miernom svahu. Umelecký svetelný objekt od Helmuta Reinera a široká nástupná rampa dávajú vstupnému priestoru dostatočnú reprezentatívnosť a dominantnosť. Aj strecha objektu je navrhnutá veľmi kreatívne. Tvorí zaujímavý kontrast, ktorý sa dosahuje vykonzolovaním asymetrických lichobežníkových častí strešnej roviny. Táto polygonálna, perforovaná vykonzolovaná strecha akoby sa vznášala nad budovou a vytvára nezvyčajné a originálne ukončenie hmoty budovy. Strešná terasa so saunou a relaxačnou zónou je prístupná pre všetkých obyvateľov domu a slúži 24 hodín na relaxáciu a oddych obyvateľov. Nad priestrannou terasou ustúpeného najvyššieho podlažia sa dvíha zaoblená plocha z čierneho perforovaného plechu. V nej sú integrované fotovoltaické články zásobujúce ekologickou energiou priestory schodiska a sauny. Dispozície bytov sú navrhnuté veľmi flexibilne, čomu dopomáha japonský systém posuvných dverí, čo slúži k jednoduchému variovaniu priestorov bytu z otvorených na uzavreté a naopak. súčasťou objektu je aj vnútorný dvor, kde architekti navrhli ihrisko pre najmladších nájomníkov domu. Spolu so saunou na najvyššom podlaží a priestrannou terasou vytvárajú tieto priestory zelenú oázu pokoja v centre rušnej Viedne.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ARCH 5/2003
- Bauer, A.;I. Gumpinger, I.; Kleindienst E.: Frauenarchitektouren,Salzburg- Mníchov, Verlag Anton Pustet, 2004