Camille Claudelová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Camille Claudelová
Camille Claudelová
francúzska sochárka a grafička

Narodenie 8. december 1864
Fère-en-Tardenois
Úmrtie 19. október 1943 (78 rokov)
Paríž

Camille Claudelová (* 8. december 1864, Fère-en-Tardenois – † 19. október, 1943, Paríž) bola francúzska sochárka a grafička. Jej mladší brat bol básnik a diplomat Paul Claudel.

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v Fère-en-Tardenois, departement Aisne, v severnom Francúzsku, ako druhorodené dieťa (prvé dieťa, syn Henri zomrel 1. augusta 1863) v rodine vidieckeho šľachtica Louisa Prospera, ktorý sa zaoberal hypotékami a bankovými transakciami. Matka rodená Louise Athanaïse Cécile Cerveaux, pochádzala z Champagne z rodiny katolíckych kňazov a sedliakov. Keď bola Camille ešte dieťaťom sa rodina presťahovala do Villeneuve-sur-Fère, kde sa v roku 1866 narodil jej mladší brat Paul Claudel. V roku 1870 sa presťahovali do Bar-le-Duc, v roku 1876 do Nogent-sur-Seine a v 1879 do Wassy-sur-Blaise, hoci letné obdobie rodina vždy trávila v Villeneuve-sur-Fère, ktorej prísna krajina v deťoch vyvolávala hlboké dojmy. Camille nakoniec v roku 1881 spolu so svojou matkou, bratom a mladšou sestrou začala bývať v parížskej štvrti Montparnasse kým ich otec zostal na pôvodnom mieste, aby finančne mohol podporovať rodinu.

Tvorivé obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Uchvátená kameňom a zemou študovala v Académie Colarossi so sochárom Alfredom Boucherom. (V tom čase prestížna výtvarná škola École des Beaux-Arts neumožňovala prijatie žien na štúdium.) V roku 1882 si Claudelová prenajala dielňu spoločne so skupinou žien z ktorých väčšinu tvorili Angličanky, okrem iných bola medzi nimi aj Jessie Lipscombová. V roku 1883 sa stretla s Auguste Rodinom ktorý ju a jej priateľov vyučoval sochárstvo.

Keď okolo roku 1884 začala Claudelová pracovať v Rodinovej dielni, stala sa jeho zdrojom inšpirácie, modelkou, dôvernou priateľkou a milenkou. Nikdy nežila s Rodinom spoločne, pretože on nebol ochotný ukončiť dvadsaťročný vzťah s Rose Beuretovou, nikdy Rodinovi neporodila dieťa, hoci s ním bola tehotná. Podľa knihy od spisovateľky Anne Delbéeovej Osud jednej ženy, svoje nenarodené dieťa stratila pi nehode, táto tragédi ju uvrhla do hlbokej depresie. Aféra rozrušila aj jej rodinu, hlavne matku, ktorá nikdy bezvýhradne nesúhlasila s jej umeleckou kariérou. Pod vplyvom sporov, Claudelová opustila rodinný dom. V roku 1892, možno po nechcenom potrate, Claudelová ukončila svoj intímny vzťah s Rodinom hoci sa stále až do roku 1898 pravidelne vídali.

Začiatkom roka 1903, vystavovala svoje dielo na Salóne. Renomé Camille Claudelovej nevyplývalo len a iba z jej spojenia s Rodinom. V skutočnosti bola rovnako dobrá sochárka ako najlepší umeleckí vrstovníci. Jej práca bola podobná svojim duchom Rodinovym dielam ale odhaľovala vnútornú lyriku a imagináciu, najmä v známych sochách: Bronzovom valčíku (1893). Veku dospelosti (1900) je zreteľná mocná alegória odpútavania sa od Rodina. Claudelovej onyxová a malá bronzová Vlna (1897) bola vedomým zlomom obdobia, kedy sa inšpirovala Rodinom, s výtvarnou kvalitou celkom odlišnou od „heroického“ cítenia ich predošlých prác. S Rodinom naposledy spolupracovala na pomníku spisovateľa Balzaca. Uvádza sa, že obliecť sochu do mníšskeho rúcha bol jej nápad. Na začiatku 20. storočia Claudelová priťahovala mecenášov, obchodníkov a zažívala obchodný úspech, ktorý však nemal dlhé trvanie.

Od novembra 1905 sa Claudelovej duševné zdravie menilo k horšiemu. 4.-16. decembra mala poslednú veľkú výstavu u Eugéne Blota. V roku 1906 zničila mnoho zo svojich sôch, na dlhé obdobie a ju prenasledovala paranoja. Obvinila Rodina z krádeže nápadov a z prípravy svojej úkladnej vraždy. Po svadbe svojho brata (1906), ktorý ju dovtedy podporoval a po jeho návrate do Číny, žila osamotená vo svoje dielni.

Hospitalizácia v liečebni pre duševne chorých[upraviť | upraviť zdroj]

Otec ktorý schvaľoval Claudelovej umeleckú kariéru a snažil sa jej všemožne pomáhať a finančne ju podporoval, zomrel 2. marca 1913. Claudelovú o jeho smrti nikto neinformoval. 10. marca 1913 po matkinom zásahu ju intervenujú na psychiatrickej klinike v Ville-Évrard v departmente Neuilly-sur-Marne. Aj keď na protokole o prijatí je napísané, že bola hospitalizovaná na základe vlastnej žiadosti, formulár podpísal len lekár a jej matka.

V roku 1914 z dôvodu evakuácie pred postupujúcimi nemeckými jednotkami nemocnicu premiestnili do Enghien. 7. septembra 1914 Camille spolu s množstvom ďalších žien premiestnili do blázinca Montdevergues v Montfavet, šesť kilometrov od Avignonu. Na protokole o prijatí do ústavu podpísanom 22. októbra 1914, je zaznamenané že pacientka trpí „sústavným delirióznym stihomamom založeným na mylnom chápaní skutočnosti a imaginácie “.

Matka zakazovala aby jej dcéra dostávala iné listy než od brata, s postupom času personál liečebne pravidelne odporúčal Claudelovú prepustiť, ale matka neoblomne zakaždým odmietla. 1. júna 1920 psychiater Dr. Brunet poslal matke list s odporúčaním aby sa pokúsila dcéru včleniť do rodiny, list však zostal bez odpovede.

Paul Claudel, jej brat, ju niekoľko rokov navštevoval ale o svojej sestre hovoril len v minulom čase. V roku 1929 ju navštívila Jessie Lipscombová.

Camille Claudelová zomrela 19. októbra 1943 v liečebni Montfavet (známej ako Asile de Montdevergues, teraz moderná klinika Centre Hospitalier de Montfavet), kde prežila 30 rokov. Matka, ktorá zomrela 20 júna 1929, dcéru v liečebni ani raz nenavštívila. (Niektoré biografie uvádzajú, že matka zomrela v roku 1920). Camille Claudelová je pochovaná na cintoríne Monfavet.

Umelecký odkaz[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci Claudelová zničila asi 90 svojich sôch zachovali sa ich náčrty a štúdie.

V roku 1951 jej brat zorganizoval výstavu v Musée Rodin, kde sú teraz vystavené niektoré jej práce. Veľká výstava jej diel v ňom bola realizovaná aj v roku 1984. V roku 2005 sa konala veľká výstava prác Rodina a Claudelovej v Quebeku a Detroite.

Keď vyšli niekoľké jej biografie v 80. rokoch, verejnosť sa začala viac zaujímať o jej dielo.

V roku 1988 natočil francúzsky režisér Bruno Nuytten životopisný film Camille Claudelová v hlavnej úlohe s Isabelle Adjaniovou v roli Claudelovej a Gérardom Depardieu, ktorý predstavoval Rodina. V roku 1989 film získal dve nominácie na Oscara.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]