Auguste Rodin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Auguste Rodin

Auguste Rodin, celým menom François-Auguste-René Rodin (* 12. november 1840 Paríž – † 17. november 1917 Meudon) bol jeden z najväčších sochárov 19. storočia. Vychádzal zo štúdia antiky, gotiky, renesancie a orientálneho umenia. Za základ svojej umeleckej činnosti pokladal prírodu. Z nej stále vychádzal a zostával jej verný až do smrti. Ľudské telo bolo pre neho najvhodnejším prostriedkom, ktorým možno vyjadriť každý vnútorný duševný stav. Ním začína éra moderného sochárstva.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z konzervatívnej úradníckej rodiny. Jeho otec pracoval ako policajný úradník. Ako 13 ročný sa stal žiakom École Spéciale de Dessin et de Mathématiques. V nasledujúcom roku prechádza do École des Arts décoratifs, kde zostal až do r.1862. Stále sa však márne pokúšal o prijatie na École des Beaux Arts. V r. 1862, keď mu zomrela sestra, ocitá sa v životnej kríze a vstupuje do rádu „Pères du Saint-Sacrement“.

"Mysliteľ" z Kyoto National Museum v Kjóte, Japonsko
Pekelná brána, Musée Rodin
Občania Calais, Londýn
Helena Nostitzová, 1907, Nová Pinakotheka Mníchov

O dva roky neskôr sa stáva žiakom Alberta-Ernesta Carrier-Belleusea. V r.1870 s ním odchádza do Bruselu, ale po umeleckých sporoch sa s ním ešte v tom roku rozišiel. Od toho času dostáva prvé objednávky a začína byť uznávaným umelcom.

V rokoch 1875-1876 podnikol študijnú cestu do Talianska za „Michelangelovým tajomstvom“. Po jeho rozlúštení (1877) sa vracia naspäť do Paríža. Tu študuje francúzske gotické katedrály. Uzaviera zmluvu, na roky 1879-1882, s porcelánkou v Sévres.

V r.1883 sa zoznamuje s Camille Claudelovou. Ona sa stáva najskôr jeho žiačkou, neskôr jeho milenkou.

Popri iných rozličných prácach bol Rodin v r. 1889 poverený vytvoriť pre Parížsky panteón postavu Victora Huga. Rozhodol sa, že ho zobrazí nahého, obklopeného múzami. Prirodzene, že to vyvolalo škandál a socha zostala nedokončená.

V r.1894 sa Rodin usadil v Meudone a zhromaždil tam okolo seba okruh mladých spisovateľov a umelcov. Na Svetovej výstave v Paríži v r. 1900 vystavuje v pavilóne Rodin 171 svojich prác. V rokoch 1905-1906 pôsobil ako jeho tajomník Rainer Maria Rilke. V hoteli Biron v r. 1907 zriaďuje Rodin ďalší ateliér (dnes jeho múzeum). Vo veku 77 rokov si vzal za manželku vo februári 1917 Rose Beuretovú, ktorá zomrela o dva týždne neskôr.

Zhrnutie[upraviť | upraviť zdroj]

Auguste Rodin (12. november 1840 Paríž - 17.november 1917 Meudon) Bol jeden z najväčších sochárov 19. storočia. Vychádzal zo štúdia antiky, gotiky, renesancie a orientálneho umenia. Za základ svojej umeleckej činnosti pokladal prírodu.. Ľudské telo bolo pre neho najvhodnejším prostriedkom, ktorým možno vyjadriť každý vnútorný duševný stav. Ním začína éra moderného sochárstva. Rodinova tvorba zahŕňa starostlivo prepracované mramory, usiloval sa hmotou vyjadriť obraz vnútorného citového života človeka, často zobrazoval figúry v extrémne vypätých pózach, hlbšie vyjadrujúcich psychický zážitok. Porušoval hladký povrch sochy, aby oživil a zdramatizoval formu. Pochádzal z konzervatívnej úradníckej rodiny. Jeho otec Jean-Baptiste pracoval ako policajný úradník. Bol extrémne plachým dieťaťom, jeho rodičia sa dokonca obávali, že je duševne zaostalý, pretože mu dlho trvalo, kým sa naučil čítať a písať. Neskôr zistili, že problém bol v tom, že bol veľmi krátkozraký. Jeho rodičia boli nesmierne chudobní, ale svojmu synovi sa snažili poskytnúť najlepšie vzdelanie. Ako desaťročný začal brať hodiny kreslenia, ktoré mu išlo oveľa lepšie ako ostatné predmety. Napriek talentu ho nikdy neprijali na parížsku École des Beaux-Arts, ktorá poskytovala najlepšie akademické umelecké vzdelanie. Ako 13 ročný sa stal žiakom „École Spéciale de Dessin et de Mathématiques“. V nasledujúcom roku prechádza do „École des Arts décoratifs“, kde zostal až do r. 1862. Rok 1862 bol pre Rodina prelomový. Zomrela mu milovaná sestra a svoj smútok chcel zabiť v modlitbách a službe Bohu. Vstúpil do kláštora. Tam stretol muža, ktorý pochopil, že z Rodina síce môže byť mních, ale šťastie mu to neprinesie. Povzbudzoval ho, aby pokračoval v umeleckej tvorbe, a ponúkol sa, že mu bude stáť ako model na bustu. O rok neskôr sa už pripravoval na svoj debut na parížskom Salóne. Jeho modelom sa stal robotník Bibi. Bibi bol škaredý a mal zlomený nos. Rodinovi sa však páčil výraz jeho tváre, a tak vznikla spočiatku odmietaná, neskôr svetoznáma busta Muž so zlomeným nosom. Za jej definitívnu podobu bola zodpovedná strašná zima v Rodinovom ateliéri. Pod vplyvom nízkej teploty totiž z busty odpadla jej zadná časť, a tak sa z busty stala maska. Na Salón sa však nedostala. Odmietli ju dvakrát. Slávu získala až po desiatich rokoch. Vtedy už bola mramorová. V čase umeleckých neúspechov stretáva svoju večnú lásku Rose Beuretovú. Jeho modelka mu porodí syna, ale Rodin ho neuzná. S Beuretovou žije s prestávkami celý život a krátko pred smrťou sa rozhodne zväzok potvrdiť aj úradne. Francúzsko mu nežičí, preto okolo roku 1870 odchádza do Talianska, kde je fascinovaný Michelangelom. Potom sa sťahuje do Belgicka. Tam pracuje na výzdobe bruselskej burzy a vytvorí Bronzový vek. Ten spôsobí na parížskom Salóne totálny rozruch. Dielo je také realistické, že niektorí obviňujú Rodina, že ho nevymodeloval, ale rovno odlial zo živého človeka. Na jeho stranu sa však postavia mnohí umelci. Rodin sa konečne prebojoval medzi elitu. Popri iných rozličných prácach bol Rodin v r. 1889 poverený vytvoriť pre Parížsky panteón postavu Victora Huga. Rozhodol sa, že ho zobrazí nahého, obklopeného múzami. Prirodzene, že to vyvolalo škandál a socha zostala nedokončená. Napriek tomu, že ho konzervatívci považujú za škandalózneho, získava štátne zákazky. Pre mesto Calais vytvorí Občanov z Calais - súsošie zachytávajúce výjav zo storočnej vojny. Vo svojich umelecky najplodnejších rokoch vytvorí svetoznáme sochy ako Mysliteľ či Bozk. Inšpiráciou Bozku a ďalších eroticky ladených sôch bola Camille Claudelová, sestra slávneho spisovateľa Paula. Claudelová bola postupne jeho modelkou, žiačkou a milenkou. Rodin však nedokázal opustiť Rose a zanecháva Camille na pokraji nervového zrútenia. Claudelová, ktorá takmer dosiahla veľkosť svojho učiteľa, končí na psychiatrii s pokročilou paranojou. Na svetovej výstave v roku 1900 Rodinovi venujú celý pavilón. O osem rokov sa sťahuje do hotela Biron na predmestí Paríža. V roku 1917 ako 77-ročný umiera. Položia ho vedľa Rose Bereutovej. Na jeho hrobe je postavené jeho azda najznámejšie dielo Mysliteľ.

Práce[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]