Charlotte Brontëová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Charlotte Brontëová
Charlotte Brontëová
britská spisovateľka

Narodenie 21. apríl 1816
Thornton, Yorkshire, Spojené kráľovstvo
Úmrtie 31. marec 1855 (38 rokov)
Haworth, Yorkshire, Spojené kráľovstvo
Manžel Arthur Bell Nicholls
Rodičia Patrick Brontë, Maria Brontëová

Charlotte Brontëová [ˈʃɑːlət ˈbrɒnti] (* 21. apríl 1816, Thornton, Yorkshire, Spojené kráľovstvo – † 31. marec 1855, Haworth, Yorkshire, Spojené kráľovstvo) bola britská spisovateľka, sestra spisovateliek Anny Brontëovej a Emily Brontëovej a básnika a maliara Patricka Branwella Brontë.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Charlotte Brontëová sa narodila ako tretie dieťa zo šiestich írskemu anglikánskemu reverendovi Patrickovi Brontë (pôvodne sa písal "Ó Proinntigh") a jeho žene Marii Brontëovej, rodenej Branwellovej. V roku 1820 sa rodina presťahovala do Haworthu, kde 15. septembra 1821 ich matka skonala na rakovinu. Päť dcér a jedného syna zverila do opatery svojej sestre Elizabeth Branwellovej. Súrodenci sa utiahli do snového sveta, Angrie, pre ktorý Charlotte s bratom Branwellom píšu noviny. V roku 1824 Charlotte spolu s troma zo štyroch sestier poslali do internátnej školy "Clergy Daughters' School" v Cowan Bridge v Lancashire. Dve staršie sestry - Mária a Elisabeth - opustili školu skôr a onedlho na to v roku 1825 zomreli na tuberkulózu. Charlotte a Emily sa domov vrátili v roku 1825.

Charlotte pokračovala vo vyučovaní doma, až pokým ju neposlali do školy "Roe Head school" v Mirfielde, kde študovala od roku 1831 do roku 1832. Tu stretla svoje celoživotné priateľky a dopisovateľky Ellen Nusseyovú a Mary Taylorovú. O tri roky neskôr sa do tejto školy vrátila ako učiteľka a učila tu v rokoch 18351838. V roku 1839 sa zamestnala ako guvernantka v rôznych rodinách a pracovala v tejto pozícii až do roku 1841. O rok neskôr, v roku 1842 odcestovala so svojou sestrou Emily do bruselského penzionátu de Demoiselles madam Hegerovej, kde sa zamilovala do manžela zakladateľky penziónu, profesora Constatina Hegera (18091896.

Z penziónu sa vrátili predčasne, keď v roku 1842 zomrela ich teta Elizabeth Branwellová, ktorá sa starala o ich rodinu po smrti ich matky. Charlotte sa ešte sama vrátila v januári 1843 do Bruselu, aby tu získala učiteľské miesto, no jej druhý pobyt tu nebol veľmi šťastný; cítila sa osamelá, chorá túžbou po domove, no najmä hlboko závislá na Constantinovi Hegerovi. Po návrate domov v roku 1844 sa pokúšala presadiť vlastnú školu, kde vyučovala angličtinu a Emily hudbu, no pre nedostatok študentov však aj tento projekt stroskotal. Spolu so sestrami sa usadila v Haworthe, kde prežívali z malého príjmu od otca.

Leto 1848 bolo krátkym šťastným obdobím, ktoré sestry spolu prežili. Starosti im robil len zdravotný stav brata Branwella, ktorý v septembri toho roku umrel na zápal priedušiek, následky dlhoročného alkoholizmu a závislosti na ópiu, hoci Charlotte verila, že to boli len príznaky pľúcnej tuberkulózy. Onedlho na to sa zhoršil aj zdravotný stav Emily a Anny, ktoré krátko na to obe zomreli na tuberkulózu (Emily v decembri 1848 a Anna v máji 1849).

Charlotte sa ako jediná zo sestier v roku 1854 vydala, za Arthura Bella Nichollsa, pomocného farára svojho otca. Podľa úmrtného listu zomrela o deväť mesiacov neskôr, v marci 1855, počas svojho prvého tehotenstva, na tuberkulózu, je však pravdepodobné že šlo o Hyperemesis gravidarum. Ako dôvod smrti sa spomínal aj týfus, nakoľko jej najstarší sluha v domácnosti zomrel na túto chorobu len krátko pred ňou. Pochovali ju do rodinnej krypty v kostole The Church of St. Michael and All Angels v Haworthe v Yorkshire.

Posmrtne vydaná biografia od spisovateľky Elizabeth Gaskellovej, na vydanie ktorej dohliadal aj Charlottin otec Patrick Brontë, bola dlho považovaná za štandardný zdroj informácii o jej živote, bola veľmi kritizovaný feministkami ako Elaine Showalterová.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Portrét z roku 1850, pravdepodobne od Georgea Richmonda

Charlote spolu s ostatnými súrodencami, ktorý prežili – bratom Branwellom a sestrami Emily a Anna, boli silne ovplyvnení otcovou knižnicou, v ktorej sa nachádzali ako diela Waltera Scotta, Georgea Gordona Byrona, tak i príbehy z tisíc a jednej noci, čo ovplyvnilo ich literárnu tvorbu o vysnívanom kráľovstve Angrie, no taktiež ich neskoršiu publikovanú tvorbu. Mnoho z Charlottinej tvorby je založené na jej osobných zážitkoch a skúsenostiach. Tak napr. škola "Clergy Daughters' School" v Cowan Bridge v Lancashire sa stala námetom pre vznik Lowoodskej školy v románe Jane Eyre (Jana Eyrová) a neopätovaná láska profesora Hegera z bruselského penziónu sa stala námetom jej románu The Professor (Profesor) a čiastočne i románu Villette.

Keď sa všetci traja súrodenci opäť usadili v Haworthe, venovali sa najmä vlastnej tvorbe a v roku 1846 vydali spoločnú zbierku básní pod mužskými pseudonymami Currer (Charlotte), Ellis (Emily) a Acton (Anna) Bellovci. Nepriaznivá kritika a iba tri predané exempláre však neodradili sestry od písania. V roku 1847 vydali sestry každá svoj román a stali sa zo dňa na deň slávnymi. Charlottin román Jana Eyrová slávil veľký úspech, zatiaľ čo Emilyn román Búrlivé výšiny sa stretol s nepochopením a Annin román Agnes Greyová bol klasifikovaný ako ľahké čítanie. Keďže boli diela vydané pod mužskými pseudonymami, vznikli dohady o tom, kto sú autori týchto románov. Niektorí dokonca hovorili o tom, že ide o jednu osobu. Vydavatelia ryžujúci zo situácie tieto dohady ešte podporovali. Sestry sa nakoniec rozhodli odhaliť svoju identitu. Ich diela však naďalej vychádzali pod ich pseudonymami.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Brontëovej list pre Ellen Nusseyovú
  • 1846 - Poems by Currer, Ellis, and Acton Bell, (spoločná zbierka básní sestier Brontëových)
  • 1847 - Jana Eyrová (Jane Eyre)
  • 1849 - Shirley
  • 1853 - Villette
  • 1857 - The Professor (Profesor), dielo bolo napísané ešte pred románom Jane Eyre (Jana Eyrová), no vyšlo až posmrtne

Diela o autorke[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]