Chmeľová (potok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chmeľová
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Nové Mesto nad Váhom
Obec Nová Bošáca
Prameň Biele Karpaty, Nová Bošáca
 - poloha Lopenícka hornatina, Predpoloma (osada v Novej Bošáci), Chmeľová (vrch v Bielych Karpatoch s nadmorskou výškou 765 m n. m.)
 - výška 564 m
 - súradnice 48°55′21″S 17°50′22″V / 48,9225°S 17,8395°V / 48.9225; 17.8395
Ústie Predpolomský potok
 - poloha Nová Bošáca, Biele Karpaty, Lopenícka hornatina, Predpoloma (osada v Novej Bošáci)
 - výška 397 m
 - súradnice 48°55′01″S 17°49′00″V / 48,9170°S 17,8168°V / 48.9170; 17.8168
Dĺžka 2,3 km
Rád toku V.
Hydrologické poradie 4-21-09-1960
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Chmeľová[1] je potok v regióne Stredné Považie v obci Nová Bošáca v okrese Nové Mesto nad Váhom v Trenčianskom kraji. Je ľavostranným prítokom Predpolomského potoka, ktorý je ďalej prítokom Bošáčky v povodí Váhu; má dĺžku 2,3 km. Je vodným tokom V. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-21-09-1960. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Biele Karpaty, geomorfologický podcelok Lopenícka hornatina.[2]

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení v nadmorskej výške 564 m n. m. v severnej časti územia obce Nová Bošáca v lesnom extraviláne v lese Chmeľová na severnom úpätí vrchu s rovnakým názvom Chmeľová s nadmorskou výškou 765 m n. m. a zároveň na juhozápadnom úpätí vrchu Kykula s nadmorskou výškou 744 m n. m. ležiaceho na slovensko – českej štátnej hranici, v okrese Nové Mesto nad Váhom v Trenčianskom kraji, v geomorfologickom podcelku Lopenícka hornatina.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Tečie krátko juhozápadným smerom lesným extravilánom, stáča sa veľkým oblúkom do západného smeru, tečie v blízkosti lesnej cesty, ktorú sleduje až do kopanice Predpoloma, stáča sa do severozápadného smeru, ľavým brehom obmýva severné a severozápadné úpätie vrchu a lesa Chmeľová, opakovane mení smer od severozápadu po juhozápad, pred svojim zaústením vyteká z lesa, posledných 100 m toku tečie cez hornú (severnú) časť zástavby kopanice Predpoloma a v nadmorskej výške 397 m n. m. ústi do Predpolomského potoka ako jeho ľavostranný prítok v povodí Bošáčky. Chmeľová nemá prítoky.[3][4][5][6]

Potok Chmeľová pramení a väčšinou preteká na území lesného extravilánu v priestore kopanice Predpoloma a priamo v nej aj ústi v obci Nová Bošáca; preteká geomorfologickým celkom Biele Karpaty v geomorfologickom podcelku Lopenícka hornatina.[7] Povodie potoka Chmeľová leží v Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty.

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov vodného toku Chmeľová má pôvod v názve vrchu Chmeľová s nadmorskou výškou 744 m n. m., na severnom svahu ktorého pramení, resp. v rovnakom názve lesa Chmeľová rozprestierajúceho sa na svahoch tohto vrchu. Názov vrchu a lesa Chmeľová bol bez zmeny prebratý do pozície štandardizovaného názvu hydronyma v snahe vyhnúť sa nežiaducej štandardizácii názvu potoka v podobe Chmeľovský potok, lebo túto podobu už mal obsadenú vodný tok Chmeľovský potok prítok Kamenca v povodí Tople. Týmto postupom sa podarilo v kategórii slovenských hydroným vyhnúť nárastu nežiaducej homonymie názvov a prispieť k ich jedinečnosti. Názov vrchu a lesa Chmeľová má pôvod v charakteristickom výskyte rastliny chmeľ, čiže vysokej popínavej rastliny z čeľade konopovitých so žltými šuškovitými plodmi, s latinským botanickým názvom Humulus lupulus v severovýchodnej časti dnešného územia obce Nová Bošáca v čase pomenovacieho aktu.[8] Obec Nová Bošáca vznikla odčlenením od obce Bošáca v roku 1950 ako výsledok postupného zahusťovania priestoru obce Bošáca kopaničiarskym osídlením. Najstarší listinný doklad o výskyte názvu obce Bošáca v podobe Bosach je z roku 1380.[9]

Hydronymum Chmeľová bolo štandardizované v roku 1991.[10] V kategórii slovenských štandardizovaných hydroným je to jedinečný názov; v kategórii sídelných štandardizovaných názvov i ďalších nesídelných štandardizovaných názvov existuje značný počet homonymných jednoslovných slovenských toponým s podobou Chmeľová.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2022-01-07).
  2. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-01-07]
  3. Priebeh vodného toku Chmeľová v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-01-07].
  4. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.3.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 12, 57, 83. Bratislava 1979. 79-904-79.
  5. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. S. 116. Bratislava 1981. 79-906-81.
  6. Geografické názvy okresu Trenčín A19. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-395/1991 z 5.8.1991. Bratislava 1991. 122 s. S. 60, 61, 95, 99, 101. ISBN 80-900509-1-3.
  7. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 11, 101. 079-902-87 NVA.
  8. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 21-23,29,75,135.
  9. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Diel I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 185.
  10. Geografické názvy okresu Trenčín A19. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-395/1991 z 5.8.1991. Bratislava 1991. 122 s. S. 60, 95. ISBN 80-900509-1-3.