Chrysocheir
| Chrysocheir | |
| paulikánsky vodca | |
| Štát pôsob. | Byzantská ríša |
|---|---|
| Úmrtie | 872 alebo 878/879 Bathys Rhyax/Tefrike (?) |
| Aktívne roky | 863 – 872/879 |
| Príbuzní | Karbeas (strýko) |
Chrysocheir (starogr. Χρυσόχειρ – Chrysocheir alebo Χρυσόχέρις – Chrysocheris[1], v preklade Zlatá ruka; † 872 alebo 878/879) bol byzantský veliteľ a vojenský vodca heretickej skupiny paulikánov.
Pôvodne slúžil v Byzantskej ríši. Niektorí historici ho stotožňovali s istým prótospathariom Ióannom.[1] Na čelo heretického hnutia sa dostal po smrti svojho strýka Karbea v roku 863. Nebol však náboženským (duchovným) vodcom, ale vodcom vojenským. S podporou Arabov, a zvlášť melitenského emira, vybudovali paulikáni na čele s Chrysocheirom vlastné panstvo v okolí Tefrike, odkiaľ následne útočili na byzantskú Malú Áziu, kde vyplienili Efez a Nikomédiu. Cisár Bazil I. sa s Chrysocheirom pokúsil vyjednávať, no jeho neústupnosť viedla k novým bojom. V roku 872 bolo síce jeho vojsko porazené pri Bathys Rhyax (starogr. Βαθύς Ῥύαξ)[2], no definitívny záver hnutia priniesla až porážka v roku 878 po tom, čo postihlo paulikánsku pevnosť Tefrike zemetrasenie. Chrysocheiros mal byť zavraždený odpadlíkom Pulladom[3] v roku 872, resp. 878/879. Meno Zlatá ruka býva vysvetľované hypotézou, že Chrysocheiros v bojoch prišiel o časť ruky, ktorú mal nahradenú zlatou, či pozlátenou protézou.[4] Chrysocheirova postava sa stala námetom byzantskej ľudovej slovesnosti a pravdepodobne sa prejavila v epose Digenis Akritas.[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Chryzochir In: Encyklopedia kultury bizantyńskiej. Ed. Oktawiusz Jurewicz. Wydanie I. Warszawa : Wydawnictwa Uniwersytetu Warszawskiego, 2002. Autor hesla: Maciej Salamon. ISBN 83-235-0011-8. S. 122.
- ↑ Bathys Ryaks In: Encyklopedia kultury bizantyńskiej. Ed. Oktawiusz Jurewicz. Wydanie I. Warszawa : Wydawnictwa Uniwersytetu Warszawskiego, 2002. Autor hesla: Maciej Salamon. ISBN 83-235-0011-8. S. 67 – 68.
- ↑ CHRYSOCHEIR In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 452 – 453. (po anglicky)
- ↑ Chrysocheir. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 208.