Cigánsky barón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Cigánsky barón (Der Zigeunerbaron) je opereta, ktorú skomponoval Johann Strauss ml. Premiéra sa konala 24. októbra 1885 v Theater an der Wien. Libreto napísal Ignác Schnitzer podľa románu Móra Jókaiho Staffi. Strauss sa s Jókaim dohodol v novembri 1883 počas svojho hosťovania v Budapešti. Po získaní textu sa obrátil na Ignáca Schnitzera, ktorý bol maďarským novinárom vo Viedni a preslávil sa prekladom veršov Sándora Petőfiho do nemčiny. Schnitzer ponuke spolupracovať rovno s dvoma slávnymi autormi neodolal a to napriek tomu, že nikdy predtým žiadne libreto nenapísal. Práca sa mu vydarila mimoriadne dobre čiastočne aj preto, že prvotnú adaptáciu svojho diela pre potreby javiska urobil už sám Jókai. Kvalitné libreto spojené so skvelým Straussovým hudobným spracovaním viedli nielen k obrovskému úspechu operety, ale spravili z Cigánskeho baróna jednu z najlepších a dodnes často hraných operiet. Svojimi veľkolepými finále, skvelými duetmi (napr. „Bocianí“) i vstupnými áriami sa veľmi blíži opere. S orchestrálnych vydaní je známy Schatzwalzer op. 418, ktorý je prierezom valčíkových melódií z celej operety.

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

I. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Sándor Barikay prichádza na maďarský vidiek, aby prevzal majetok svojich predkov. Majiteľ susedného pozemku Župan sa mu vysmieva, že jeho majetok je opustený a leží na ňom len jedna cigánska dedina. Keď Barikay požiada jeho dcéru Arzenu o ruku, tá snažiac sa nájst si výhovorku (pretože miluje Ottokara) vyhlási, že ona sa vydá jedine za baróna. Nešťastný Barikay sa v noci stretáva s krásnou cigánkou Staffi, ktorú vychovala Czipra. Cigáni si zvolia Barikaya za vodcu a ten ide hneď oznámiť Arzene, že už je Cigánskym barónom. Tá sa mu opäť vysmeje ale Barikay už aj tak chce radšej Staffi.

II. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Barikay a Staffi neformálne uzavrú manželstvo pod šírym nebom a prírodou ako svedkom. Pri starom hrade nájdu s pomocou Czipri starý turecký poklad, ktorý tam ukryl paša pri úteku pred rakúskymi vojskami. Tento poklad dlho bezúspešne hľadali Županovi ľudia. Carnero, Županov priateľ ktorý je aj predsedom mravného výboru udá Barikaya za “nečestný život” a chce aby sa jeho poklad úradne zabavil. Vypukla vojna a do dediny prichádza husársky plukovník Gábor Homonay verbovať vojakov. Carnero sa všemožne snaží očierniť Barikaya, ale Gáborovi je Barikay sympatický a gratuluje mu ku krásnej neveste. Czipra vyhlási, že Staffi nie je jej vlastná dcéra a preukáže starý dokument, ktorý dokazuje, že je dcérou pašu. Hrdému Barikayovi sa to nepáči, pretože on sa zamiloval jednoduchého dievčaťa a nie tureckej sľachtičnej. Rozhodne sa preto vstúpiť do armády. Gábor lsťou získa do husárskeho pluku aj Župana a Ottokara.

III. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Staffi aj Arzéna prichádzajú do Viedne práve keď sa skončila vojna a vojská sa víťazne vracajú domov. Župan veľa hrdinstva nepreukázal, zato sa rád vychvaľuje. Barikay a jeho cigáni patrili k najhrdinskejším oddielom. Nadobudol česť a slávu a plukovník mu za zásluhy odovzdá cisárske menovanie barónom. Barikay sa už cíti byť dôstojným nápadníkom pre Staffi a udobrí sa s ňou. Pomôže tiež Ottokarovi presvedčiť župana, aby si mohol vziať Arzénu.