Cirus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Cirus (po latinsky cirrus, Ci) alebo riasa je oblak s vysokou hladinou a je najčastejším oblakom tejto hladiny. Pozostáva výlučne z ľadových kryštálikov veľkosti až do 0,05 mm. Keď sú kryštáliky dosť veľké na to, aby mohli padať, niekedy prúdia nadol a dostanú sa do vetra fúkajúceho z rozličných smerov. Tým sa oblak roztiahne do dlhých chvostov. Môže mať vzhľad kučier, závojov, či vlákien. Je biely a tenký, neprináša zrážky. Môžeme cez neho vidieť Slnko aj Mesiac.

Tieto oblaky bývajú predzvesťou silnejšieho prízemného vetra. Tvoria sa aj po búrke ako zvyšok vrcholu oblaku kumulonimbus. Cirus však najčastejšie vzniká stúpaním stabilného vzduchu pozdĺž atmosférického frontu. Ako vzduch stúpa, s kondenzovaním čoraz väčšieho množstva vlhkosti vznikajú rozličné typy oblakov. Cirus vzniká až nakoniec a predstavuje posledné zvyšky vodných pár. Vzduch nad ním je mimoriadne suchý. Hoci cirrus vzniká ako posledný, je prvým oblakom ohlasujúcim približovanie frontu. Cirus vzniká aj pri rýchlych pohyboch vzduchových hmôt nad vysokými pohoriami. Zaujímavosťou tohto oblaku je to, že sa bežne vyskytuje aj v atmosférach iných planét, napríklad v atmosfére Marsa, alebo Neptúna.

[upraviť] Známe podtypy

• cirrus fibratus - Jendotlivé návzájom oddelené oblaky alebo súvislé oblaky s vláknitou štruktúrou. Neobsahujú háčiky ani chumáčiky.
• cirrus tractus - Osobitný typ oblaku, vzniká z kondenzačnej stopy za lietadlom
• cirrus fibratus radiatus - Lúčovito usporiadaný oblak
• cirrus uncinus - Tvarom pripomína kučery bez zaoblených vrcholkov. Tento podtyp sa vyskytuje len u oblakov cirus.
• cirrus spissatus - Závojovitý, opticky hustý oblak