Daidalos zo Sikyónu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Apoxyomenos, 4. stor. pred Kr., Mimara Museum, Zagreb

Daidalos (starogr. Δαίδαλος) bol grécky sochár v 4. storočí pred Kr.[1][2]

Daidalos, syn a žiak sochára Patrokla zo Sikyónu (zrejme aj brat Polykleita[1]), tvoril podľa rímskeho spisovateľa Plínia hlavne za čias 95. olympiády, teda v rokoch 400 až 396 pred Kr.[3]

Staroveký cestovateľ Pausanias uvádza, že bol autorom štyroch umeleckých diel, ktoré videl na posvätnej pôde Olympie. Bol to tropaion, ktorý zhotovil pre Eliďanov na pamiatku spartskej bitky v Altide, sochy Eliďanov Timóna a jeho syna Aisypa,[4] olympijských víťazov v jazdeckých disciplínach z roku 400 pred Kr.[5] a Aristodéma,[6] víťaza olympijských hier v zápasení v roku 388 pred Kr.[7] Pausanias medzi jeho diela zaradil aj sochu Arkada a sochu bohyne Niké, ktoré Tegejčania venovali ako votívne dary bohu Apolónovi do Delf na počesť ich víťazstva nad Sparťanmi.[8]

Plínius zaznamenal, že Daidalos bol autorom bronzových sôch Prótesilaa a Pythodéma, mladých zápasníkov so škrabadlami (bronzové alebo železné škrabadlo sa používalo na očistenie tela pred kúpeľom[9]).[10]Taliansky znalec antického umenia Paolo Moreno mu aj na základe tejto informácie pripisuje originál sochy Apoxyomena (gréckeho atléta so škrabadlom), známeho z niekoľkých kópií, z ktorých najzachovalejšia je uložená v archeologickom múzeu v Záhrebe.[11]

Svedectvom tvorby tohto umelca sú i jeho zachované signatúry na podstavcoch zo sôch, objavené v Olympii a v Delfách.[12][13][14] Nápis na jednom z podstavcov z Delf hlása, že tento podstavec bol základňou sochy víťaza pýtických hier v dorasteneckom boxe.[15]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Daidalos [1]
  2. ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 359.
  3. ↑ Plínius, Naturalis Historia, 34,8.
  4. ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 432.
  5. ↑ Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 81.
  6. ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 433.
  7. ↑ Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 83.
  8. ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 281.
  9. ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 144.
  10. ↑ Plínius, Naturalis Historia, 34,76.
  11. ↑ di P. Moreno - Enciclopedia dell' Arte Antica (1994) , Treccani, Apoxyomenos [2]
  12. ↑ Inscriptiones Graecae, IvO 161 [3]
  13. ↑ Inscriptiones Graecae, IvO 365 [4]
  14. ↑ Inscriptiones Graecae, Ephesos 2101 [5]
  15. ↑ Inscriptiones Graecae, FD III 4:202 [6]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Daidalos_zo_Sikyónu&oldid=6672349“