Denár (minca)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Denár Vratislava II.

Denár je pôvodne názov hlavnej striebornej mince rímskej republiky, rímskeho cisárstva, neskôr mnohých mincí v stredoveku a novoveku. Po rozpade Západorímskej ríše totiž rímsky denár prešiel do hospodárskej sústavy nových západoeurópskych ríš a potom aj do stredoeurópskej finačnej sústavy a stal sa základom všeobecného pojmu (nie len strieborného) platidla alebo hlavnej peňažnej jednotky skoro v celej Európe.

Názov denár je odvodený z lat. denarius, dena = desať, pretože sa delil na 10 medených mincí asov. Z latinského denarius je odvodené aj (anglické) slovo penny (značka d) či slovo dinár.

Rímsky denár[upraviť | upraviť zdroj]

Denár bola strieborná minca, ktorá bola prvýkrát razená okolo roku 211 pred Kr. na území Rímskej ríše.

Pôvodne vážil 4,55 g, neskôr 3,9 g a za vlády Neróna už len 3,4 g. Septimius Severus zvýšil prímes medi v denári na 50 %.

Uhorský denár[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie uhorské mince razené zo striebra asi od roku 1000 (v Bratislave s nápisom Preslava Civitas) sa nazývali tiež denáre. Mali pôvodne 80-90 % striebra. Denáre sa razili až do roku 1780 (s typickým obrazom madony), kedy ich razenie ukončila Mária Terézia. V druhej polovici 18. storočia sa razili aj medené denáre. Ako počtová jednotka sa však denár používal aj po roku 1780.

Český denár[upraviť | upraviť zdroj]

Denár bol názov strieborných mincí razených na území Česka od konca 10. storočia. Do mincovej reformy Břetislava I. v roku 1050 boli denáre tzv. "velkého střížku" s priemerom 18-20 mm a hmotnosťou viac než 1 g. Od roku 1050 až do začiatku razby brakteátov niekedy okolo roku 1217 boli razené denáre "malého střížku" s priemerom 16 mm a hmotnosťou pod 1 g. Na konci razby rýdzosť kovu výrazne poklesla. Razenie denárov zaniklo v Čechách v roku 1300 mincovou reformou Václava II. kedy už medzi ľudom málo obľúbený denár nahradil neskôr veľmi slávny pražský groš.