Dierková komora

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dierková komora

Dierková komora je veľmi jednoduchý fotografický aparát, fungujúci na rovnakom princípe ako camera obscura. Svetelné lúče, odrážajúce sa od predlohy, prechádzajú veľmi malým otvorom do tmavej miestnosti alebo schránky a premietajú sa na protiľahlú stenu. Takto získaný obraz je vernou kópiou predlohy a je prevrátený hore nohami. Na záznam obrazu sa používa fotografický papier alebo film v rôznych formátoch, od klasického kinofilmu až po listové filmy rozmeru 8“x10“.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Samotná dierková komora je veľmi jednoduchá. Môže byť vyrobená z krabičky od zápaliek[1], plechovky od piva[2] alebo papierovej krabice[3]. Populárny je napríklad Dirkon[4], papierový fotoaparát ktorý vyšiel v roku 1979 v Československu v časopise ABC mladých techniků a přírodovědců. Môže však ísť aj o komerčne vyrábané prístroje, ktoré stoja niekoľko stoviek eur. Kvalitné a pekne spracované dierkové komory vyrába napríklad Zero Image[5], ONDU[6] alebo český výrobca Dirkoma[7].

Dierková komora sa skladá z dvoch hlavných častí, tela a otvoru, a u komôr používajúcich kinofilm alebo zvitkový film aj zariadením na pretáčanie a posun filmu. Spúšť je väčšinou len lepiaca páska prekrývajúca otvor dierkovej komory. Aj u komerčne vyrábaných modelov sa často jedná len o jednoduchú krytku, ktorá svetlotesne zakryje otvor. Dierkové komory tiež bývajú vybavené statívovým závitom, ktorý zabraňuje rozmazaniu fotografií pri dlhých expozíciách.

Telo prístroja má tvar kvádra alebo valca (používa sa menej, pretože dochádza k deformácii obrazu). Môže byť zhotovené z ľubovoľného materiálu, napr. dreva, plastu či papiera. Jedinou podmienkou na materiál tela je jeho svetlotesnosť, vnútri prístroja musí byť absolútna tma, inak dôjde k osvieteniu filmu a vzniknutý obraz bude nejasný. Ako otvor sa najčastejšie používa kúsok tenkého plechu prepichnutý špendlíkom, odkiaľ pochádza aj anglický názov pinhole. Keďže táto dierka je vlastne objektívom dierkovej komory, kvalita fotografií je na nej priamo závislá. Najkvalitnejšie dierky sa vypaľujú laserom, pretože zanecháva čisté hrany. Vŕtané dierky majú často po obvode veľa mikroskopických trhlín a sústružín, ktoré zhoršujú kvalitu fotografií. Veľmi dôležitý je aj priemer dierky, ktorý je väčšinou v rozmedzí 0,2 až 0,4 mm. Čím menšia je dierka, tým väčšie je clonové číslo, a tým menej svetla dierka prepúšťa na svetlocitlivý materiál. Vďaka veľkému clonovému číslu má dierková komora veľkú hĺbku ostrosti, čo znamená, že je ostré všetko od blízkeho popredia až po pozadie, a teda dierková komora nepotrebuje zaostrovací mechanizmus. Pre správnu expozíciu fotografických materiálov sú nutné dlhé expozičné časy, od pár sekúnd až po niekoľko mesiacov. To umožňuje zachytiť pohyb, ktorý nemôžeme vnímať bežne okom – rozmazanie rýchlo sa pohybujúcich objektov, ako je napríklad tečúca voda, alebo zachytenie dlho prebiehajúcich javov, ako pohyb oblakov alebo hviezd.

Praktické využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Dierková komora sa často používa pri štúdiu fotografie ako jednoduchý a ľahko dostupný prostriedok na pochopenie základov fotografie. Dierková komora umožňuje veľmi dlhé expozície, pomocou ktorých sa dá zachytiť napríklad putovanie slnka po oblohe. Tiež je ju možné použiť pre bežné fotografovanie statických subjektov. S nástupom digitálnej fotografie a nových technológií sa čím ďalej viac ľudí vracia k analógovej fotografii, a dierková komora je najjednoduchšou a najlacnejšou cestou. Veľa ľudí láka najmä nedokonalý, mierne neostrý vzhľad fotografií spojený s nechcene osvietenými miestami filmu, čo vytvára snové obrazy z reálnych scén, aké sa dnes bežne vytvárajú v mnohých programoch na úpravu fotografií, ako napríklad Instagram.

Celosvetový deň fotenia dierkovou komorou[upraviť | upraviť zdroj]

Worldwide Pinhole Photography Day[8] je podujatie zamerané na podporu a oslavu umenia dierkových fotografií. Koná sa každý rok poslednú aprílovú nedeľu už od roku 2001, a jeho cieľom je motivovať ľudí aby spomalili a oddialili sa aspoň na chvíľu od mobilov, televízorov a počítačov a vyskúšali čaro analógovej fotografie. Na stránke podujatia sa nachádza galéria, kde môžu účastníci prezentovať svoje fotografie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy a zdroje[upraviť | upraviť zdroj]