Digital audio player

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Digital audio player (DAP) alebo digital music player (do slovenčiny obyčajne prekladané ako digitálny audio prehrávač alebo digitálny hudobný prehrávač, zriedkavejšie digitálny zvukový prehrávač alebo digitálny prehrávač hudby) alebo nepresne MP3 prehrávač/prehrávač MP3 je zariadenie, ktoré skladuje, organizuje a prehráva digitálne hudobné súbory. Častejšie sa vyskytuje pod názvom "MP3 prehrávač", no DAP prehráva aj veľa ďalších formátov súborov. Niektoré formáty sú „značkové”, ako napríklad Windows Media Audio (WMA) alebo Advanced Audio Coding (AAC) a MP3. Niektoré z týchto formátov môžu tiež zahŕňať DRM technológiu obmedzujúcu manipuláciu so súborom, ako napr. Janus a FairPlay, ako súčasť niektorých stránok určených na sťahovanie hudby za poplatok. Iné formáty sú bez autorských práv alebo iným spôsobom prístupné zadarmo, ako napr. Ogg Vorbis, FLAC, Speex a formáty modulových súborov.

Existujú tri základné typy digitálnych prehrávačov zvuku:

  • Prehrávače založené na pamätiach typu flash – tieto prehrávače ukladajú digitálne zvukové súbory v internom alebo externom médiu, napr. pamäťovej karte. Ich kapacita sa v súčasnosti pohybuje od 128MB do 64GB, pričom pevne zabudovanú pamäť je možné pri niektorých prístrojoch rozšíriť prídavnými pamäťovými kartami, najčastejšie typu SD alebo SDHC. Výhodou prehrávačov tohto typu sú nízka hmotnosť, malá veľkosť a vysoká odolnosť.
  • Prehrávače založené na pevnom disku alebo tzv. digitálne hracie automaty – zariadenia, ktoré čítajú digitálne zvukové súbory z pevného disku. Tieto prehrávače majú vyššie kapacity, v rozsahu od 1,5 do 160GB, v závislosti od technológie použitej v pevnom disku. Pri typickom kódovaní môžu uskladniť až tisíce piesní. Táto technológia je však pre svoju relatívnu zraniteľnosť a pokles cien flash pamätí v súčasnosti na ústupe
  • CD MP3 prehrávače – zariadenia, ktoré sú schopné prehrávať CD-Audio alebo dátové CD obsahujúce MP3 alebo iné digitálne zvukové súbory.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Predchodcom DAP boli prenosné CD a minidiskové prehrávače. Prvý DAP na svete vyrobila juhokórejská firma SeaHan Information Systems v roku 1997 (kúpila ju firma iRiver v roku 2004). Prvým nemechanickým zariadením na americkom trhu bol Eiger Labs MPMan F10 – mal kapacitu 32MB, bol prenosný a objavil sa v lete 1998. Bolo to veľmi jednoduché zariadenie a používateľ jeho kapacitu nemohol sám rozširovať; za poplatok však mohol odoslať prístroj výrobcovi, ktorý ju rozšíril na dvojnásobok.

Druhým DAP (považovaným za prvý masovo predávaný prehrávač) bol Rio PMP300 od Diamond Multimedia, predstavený v roku 1998. Rio mal veľký úspech počas vianočnej sezóny '98; predaj výrazne prekonal očakávania a urýchlil záujem a investície do digitálnej hudby. Asociácia nahrávacích štúdií v Amerike čoskoro zaplnila súdy obvinením, že zariadenie podnieti ilegálne kopírovanie hudby, no Diamond vyhral spor, podľa vzoru Sony Corp. vs Universal City Studios, a DAP boli označené za legálne.

Medzi ďalšie rané DAP patrili Sensory Science’s Rave MP2300, I-Jam IJ-100 a Creative Labs Nomad. Tieto prehrávače boli malé a ľahké, obsahovali pamäť na 7 až 20 skladieb pri dátovom toku 128kbit/s. Na presun súborov z počítača do prehrávača používali pomalšie pripojenie paralelným portom, ktoré bolo v tom čase komerčnou nutnosťou, keďže väčšina počítačov používala operačné systémy Windows 95 a Windows NT, ktoré nepodporovali novšie USB pripojenie. Keď sa v roku 2000 stalo štandardom USB, prehrávače sa rýchlo adaptovali.

Koncom roku 1999 Compaq významne zredukoval problémy s kapacitou DAP použitím maloformátového pevného disku. Personal Jukebox (PJB-100), vyrobený pod licenciou HanGo Electronics mal kapacitu o 4.8GB a mohol uložiť až 1200 skladieb (alebo 100 CD, preto PJB-100). Bol to začiatkom vlny vysoko-kapacitných prehrávačov typu hracích automatov u DAP. Tento segment sa rýchlo stal dominantným typom DAP.

V roku 2000 vydal iRiver svoj prvý digitálny prehrávač zvuku.

Príchod iPodu v 2001, kombinovaný s otvorením iTunes Store v 2003, ktoré vytvorilo fungujúci obchodný model s legálnym sťahovaním hudby, znamenal znovuoživenie firmy Apple a novú éru spôsobu predaja digitálneho obsahu.

V roku 2004 Microsoft predstavil technológiu Digital Rights Management (DRM), pod obchodnou značkou PlaysForSure. Táto technológia umožňovala konzumentom prenajať si hudbu zo spoplatnených hudobných služieb ako Napster, Rhapsody a Yahoo Music Unlimited a presunúť ju do ich DAP. PlaysForSure však nedosiahla úspech iTunes a Microsoft ju zrušil, keď vydal svoj hudobný prehrávač Zune.

V roku 2006 MSI vyvinul a predstavil na CeBIT-e v Hannoveri prvý prehrávač poháňaný solárnou energiou, MSI MEGA 540.

Vybavenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vo všeobecnosti sú DAP sú prenosné a používajú slúchadlá, no je ich možné pripojiť aj k iným prístrojom reprodukujúcim hudbu, napr. k autorádiám či domácim stereo súpravám. Niektoré prehrávače sú vybavené i rádiopríjmačom a mikrofónom na nahrávanie hlasu. Ako zdroj energie slúžia štandardizované batérie alebo vymeniteľné či nevymeniteľné akumulátory. Niektoré prehrávače môžu v základnej či doplnkovej výbave obsahovať základňovú stanicu, ktorá im umožňuje jednoduchým vložením zapojiť sa do nabíjačiek, k inému audiosystému či synchronizáciu obsahu s počítačom. Takéto doplnky zahŕňa napr. iPod.

Časť prehrávačov je vybavená výmenným dátovým médiom vo forme pamäťovej karty. Tento koncept umožňuje jednoduché prehadzovanie aj veľmi rozsiahlych hudobných zbierok. Tieto zbierky môžu byť uložené v klasickom súborovom systéme a prehrávač ich dokáže spracovať (napr. SanDisk Sansa), alebo vyžadujú proprietárne usporiadanie dát a k danému prehrávaču určený software, ktorý hudobné zbierky v počítači spravuje (napr. iPod). Flashový DPA bol dokonca zabudovaný do slnečných okuliarov, ako demonštroval model Oakley’s “thump” v roku 2004.

Súčasným trendom je možnosť pripojenia DAP k internetu alebo domácej bezdrôtovej sieti pomocou WiFi a schopnosť vysielať hudbu na FM frekvencii na krátku vzdialenosť (typ bezdrôtového prenosu hudby).

Modulové flash prehrávače sa skladajú z dvoch oddeliteľných častí: čítačky kariet a tela s pevne zabudovanou pamäťou.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

K pôvodnému použitiu DAP ako prehrávača hudby začali rýchlo pribúdať nové funkcie. Okrem video-obsahu, sa objavil tzv. podcasting, pri ktorom sú vybrané pravidelné audio- či videoprogramy podľa nastavenie užívateľa automaticky stiahnuté do zariadenia po jeho pripojení k zdroju takéhoto obsahu. Nízkokapacitné DAP môže skladovať niekoľko hodín audio podcastov.

Zdroje hudby[upraviť | upraviť zdroj]

Zdrojom hudby pre DAP je prevažne komprimovaná digitálna nahrávka z CD, ktorá sa do prístroja dostane cez pripojené PC. V súčasnosti sú na vzostupe zdroje hudby priamo z online hudobných obchodov. Tieto obchody často používajú zákonom chránené formáty a DRM, čo môže znamenať, že skladby nemusia byť použiteľné na všetkých typoch DAP, ale len na licencovaných a vyhradených zariadeniach.

Ďalší spôsob, ako získať hudobné súbory, je nahrať piesne z rádia. Veľa prehrávačov má schopnosť nahrať skladby hrané v zabudovanom rádiu. Švédska firma PopCatcher vyvinula technológiu nahrávania piesní z internetového rádia, ktorá navyše dokáže spoznať rozdiel medzi hudbou, hovoreným slovom a reklamami.

Zvukové formáty[upraviť | upraviť zdroj]

Mimo MP3 sú hlavné používané formáty WMA/PlaysForSure od Microsoftu, AAC (DRM verzia je od firmy Apple) a ATRAC od Sony. Všetky tieto formáty sú vzájomne nekompatibilné.

Rozšírené sú i nelicencované, open-source formáty, najmä formát Ogg. Ogg obsahuje formáty Vorbis, Theora, Speex, FLAC a mnoho ďalších.

Veľké množstvo legálnej, voľne sťahovateľnej hudby, je uložené v MOD formáte. Väčšina MOD súborov bola zložená užívateľmi, ktorí umožňujú ich distribúciu zdarma. Dnešné DAP MOD súbory priamo nepodporujú, no existujú projekty ako TRAXMOD. Súbory MOD môžu byť pomocou Winampu konvertované do formátu MP3.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Digital audio player na anglickej Wikipédii.